DOHODA

25.kapitola

Od kedy tu naši boli naposledy prešli dva mesiace. Pýtate sa čo sa asi tak stalo?

Tak ja som začala pracovať vo firme, som tam už dosť zabehaná. Albína pred mesiacom zase odišla, ale na Vianoce sa vráti. Za tieto dva mesiace sa nestalo nič zvláštné. S Damienom to nie je rovnaké. Je to horšie. Už ani nespíme v jednej posteli, celé dni je stále niekde inde, niekedy sa ani nevráti. Noo ja sa nesťažujem. A určite viete, že sa blíži naša svadba. Teda presnejšie mala byť pred Vianocami, lenže vraj to preložíme až Mesiac po Vianociach. Dnes je 15. december.

Práve som vystúpila z auta, ktoré som zaparkovala do podzemnej garáže nákupného centra. Dnes idem nakupovať darčeky. Z výťahu som vystúpila a nachádzala sa už v centre. Bolo tu dosť ľudí, keďže za dverami sú najkrajšie sviatky roka. Ja osobne Vianoce milujem.

Potom v tej hŕstke ľudí som zahliadla Kevina. Je to môj asistent. Je to veľmi milý a pozorný muž. Proste opak Damiena. Ešte aj výzor. On mal blond, kučeravé vlasy, svetlú pokožku, modré oči a jemne vypracovanú postavu. Oh a nemal žiadne tetovanie. A nech nezabudnem on o mňa záujem javí a nesnaží sa zakryť záujem o mňa. Ale ja ho ani nemám. Možem uznať je pekný, ale určite k nemu nič necítim. Je to dobrý kamarat. Kamarát s výhodami.
Spala som s ním trikrát.

Noo tak čo? Vieme, že ani Damien nie je poslušný psík. 

Keď ma Kevin zbadal hneď sa usmial. Ja som mu úsmev opätovala.

,,Ahoj."s úsmevom ma pozdraví.

,,Ahoj."odzdravím sa mu. Chcel ma ísť objať a pobozkať, no hneď som ho zastavila.

,,Kevin. Sme na verejnosti. Dobre vieš, že novinári sú za každým rohom. Tak ich nechajme v tom, že si len môj asistent a kamarát. Čo vlastne aj si."poviem mu. On len prikývne.

No videla som mihnutie smútku v očiach. Mrzí ma to, ale tak on dobre vie ako na tom som. Teda o zmluve som mu nepovedala. Iba, že naši otcovia spolupracovali od nepamäti a tak proste sa nejakou dohodou stalo toto.

,,Jasne. Tak kam ideme najprv?"spýta sa ma.

,,Neviem. Poďme do obchodu s oblečením."usmeje sa a vydáme sa do obchodu s oblečením.

Asi tak po dvoch hodinách som mala skoro všetko. Tým skoro myslím ešte Damiena. Preňho neviem čo kúpiť. S Kevinom sme sa rozhodli si ísť sadnúť do reštaurácie na nejaký obed.

Vošli sme dnu dal mi kabát dole a časník nás odviezol k voľnému stolu. Sadli sme si a vydýchli si.

,,Ach už ma bolia nohy."posťažuje sa.

,,Haha aj mňa. Ale aspoň máme všetko čo treba. Tak poďme si už objednať."poviem nadšene a rýchlo vezmem menü.

Objednali sme si a teraz čakáme. Zatiaľ nám doniesli naše pitia.

,,Ešte tento týždeň máme  pár stretnutí a potom voľno konečne. A ešte mi musí Bella poslať tie výpisy za tento mesiac..."nemohla som dokončiť lebo ma Kevin prerušil.

,,Heej. Lea prišli sme sa najesť tak aspoň tu nehovorme o práci. Kedy máte svadbu s Damienom?"spýta sa ma.

,,Nooo asi budúci mesiac."poviem.

,,Pozri sa ak sa nechceš zaňho vydať možme niečo vymyslieť..."nedopovie lebo sa pozriem na dve vchádzajúce osoby do reštaurácie. Bol to Damien s tou jeho prsnatou blondínou a vyškierali sa.

Kevin sa tam otočil tiež. Nebudem klamať ak vám poviem, že mi to bolo jedno. A ešte čo novinári. Ak sú tu tak májú o čom písať.

Keď ma zbadal Damien tiež mu hneď  ten blbý úsmev spadol. Pozerali sme sa priamo do očí. Idiot. Musel si vybrať práve túto reštauráciu? Pozrel sa niekde do ľava a zase na mňa a hneď sa usmial. Dal sto vatový úsmev a s tou blondínou sa vybrali k nám. Čo? Prečo?