4. kapitola

5.4K 125 14
                                    

(Média Damien)






Sedela som v otcovej pracovni. Práve mi vysvetlil všetko. Ako to celé začalo až k tej dohode. Ja som ho aj chápala. Možno na jeho mieste by som konala rovnako. Zistila som len to že môj nastávajúci ma 24 rokov a volá sa Damien Castano. Aspoň nie je starý.

,,Ešte jednu vec. Castanovci sú už tu v Paríži. Zajtra večer prídu na večeru." Povie a naraz sa postavíme, trošku ma to prekvapilo ale čo som si mohla myslieť no nie?

,,Fuuha tak rýchlo no dobre. Dneš ešte pôjdem so Sophiou do baru pokiaľ som ešte ,,slobodná." Irónia nechýbala. Rýchlym krokom som vyšla a smerovala do svojej izby cestou ma zastavil Noel.

,,Lea mrzí ma to. Ale keď ty ten debil niečo urobí alebo sa ti nejako nebude páčiť vieš čo máš robiť."povie so starostlivosťou v jeho hlase a očiach, a objal ma.

Ja som sa len smutne usmiala a objatie mu opätovala. Dal mi ešte pusu do vlasov a išiel dole. Ja som konečne vošla do izby, zavolala Sophii nech sa pripraví, tá vôbec nenamietala a išlo sa. Aspoň dnes nechcem riešiť mafiu a nič s ňou spoločné. Áno mafia je vlastne môj život, ale tak aspoň ten jeden deň.

Prešla hodina ja som bola hotová pozerajúc sa do zrkadla. Mala som ako inak šaty červenej farby. Boli saténove na tenké ramienka, véčkový výstrih, sukňa voľnejšia ale vrch stiahnutý. Čierne sandálky na opätku, vlasy v ulízanom nízkom drdole. Make up jemný.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.









Doniesol ma šofér keďže ja idem piť. Sophia a ďalšie dve kamarátky ma už čakali v boxe vo VIP sektore, ktoré bolo na druhom poschodí. Keď som prechádzala cez prvé poschodie bolo tu veľmi hlučno a bolo tu cítiť pot a cigarety. Na druhom poschodí to bolo lepšie nebolo tam až tak hlučno no predsa tam nebolo najtichšie, na parkete bolo len zopár ľudí. Hneď ako ma zbadali mi začali kývať aj ja im naspäť. Bolo tu tiež celkom veľa ľudí.

,,Čauutee."poviem sadnem si vedľa Soph.

Oproti nám sedeli Beatrice a Agnes. Sestry. Dvojičky. Na vlas rovnaké teda Beatrice bola prefarbená blondínka a Agnes brunetka. Boli v pohode, ale oni o mafii nevedeli vôbec nič. Ich otec je majiteľ stavebnej firmy a ich mama slávna návrhárka. Zdajú sa byť namyslené, ale nie su.

 Zdajú sa byť namyslené, ale nie su

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.







,,Ahoj Lea."povedia naraz.

,,Tak čo dnes oslavujeme?"opýta sa Beatrice.

,,Nič len tak. Dlho sme sa nevideli. Tak hovorte čo je nové."poviem s úsmevom. Objednáme si a začneme rozprávať.

Už tu sedíme asi 2 hodiny a smejeme sa. Veľmi. Presne toto som potrebovala. Nebola som ešte opitá, ale už som cítila ako mi alkohol stúpa do hlavy. No za to Agnes bola opitá dosť a to mala menej než ja.

,,Okaay dosť klebetenia ide sa na parket."povedala Beatrice. My sme prikývli a išli sme.

Práve hrala taká dobrá pesnička. Uno dos tres od Sofii Reyes. Keďže mama je španielka tancovať viem. A hlavne na takéto pesničky. Začali sme sa hýbať v polke už Agnes nebolo, tancovala s neajkým chlapom. Hneď po nej už nebolo ani Sophie. Nakoniec sme ostali iba s Beatrice. Tá si išla sadnúť lebo ju tlačili topánky. Ja som ostala. Mala som veľmi dobrú náladu. Ucítila som ruky na svojich bokoch. Hneď som sa otočila. Bol to blondiak celkom vyšportovaná postava, modré oči lenže ja som nemala záujem tak som mu ich dala dole a zo slovami nie som si šla sadnúť. Presne vtedy pustil DJ tango. Tango? Bolo mi smiešno. Kto by tu vedel tancovať tango. Teda ja ho aj viem, ale tak predsa.

Už som bola blízko boxu no niekto ma chytil za ruku a stiahol naspäť na parket. Myslela som že je to ten blondiak už som mu chcela streliť ale zastavila som sa v poslednej sekunde. Nebol to blondiak. Bol to...ja ani neviem. Tmavo hnedé vlasy, postava ako lusk, no oči veľmi tamné. Neviem prečo, ale niečo ma na ňom priťahovalo. Ako by bol nejaká omamná látka. To určite ten alkohol v mojej krvi. Pritiahol si ma k sebe a zašepkal mi niečo do ucha.

,,Určite si so mnou zatancujete Tango. Videl som vaše pohyby a rozhodne si tanec s vami újsť nenechám." Prešli mnou zimomriavky.

No neschopná slova som sa začala hýbať. Na parkete nikto okrem nás nebol. Zrazu všetci utvorili kruh a začali kamerovať. No v tom momente ma to absolútne nezaujímalo. Nechala som sa viesť hudbou. Nechala som sa viesť ním. Ten tanec bol neuveriteľne uveriteľný. Rozhodne vedel čo robí. Keď zaznel posledný tón zaklonil ma. Bolo to ako z filmu. Ja na takéto sračky nie som, ale teraz mi to pripadalo veľmi romantické. Fuuj.

Ľudia začali tlieskať. Ja som sa otočila a snažila nájsť jednu z mojích kamárátok. Videla som iba Beatrice ako stojí medzi tými ľudmi a tlieska. Potom DJ pustil zase nejakú techno pesničku a ľudia sa začali hrnúť na parket. Chcela som sa pána ,,tajomného" opýtať aspoň na meno. Lenže on nikde nebol. Ďalší debil. Ako inak. Neriešim. Vydala som sa k Beatrice.

,,To boloo úžasné."

,,Nepreháňaj."

,,Nemám prehánať. Veď taký sexy a pritažlivý. A ten tanec bol ako orgazmus."mlela a medzitým sme si sadli.

Len som prevrátila očami a nechala to tak radšej. Čo z toho keď ja už svojho nastávajúceho mám. Len ona to nevedela.

,,Nevidela si Agnes a Soph?"zmenila som tému.

,,Tých už asi dnes neuvidíme."rukou naznačila súlož. Začali sme sa smiať.

,,Poďme aj my. Pôjdem zaplatiť a môžme ísť."poviem. Ona len prikývne.

Zaplatila som a taxíkom sme šli domov. Neviem prečo no stále som rozmýšlala nad tým mužom a tancom. Radšej som zatriasla hlavou a pri spominke na zajtrajšiu večeru teda už dnešnú keďže už sú dve hodiny ráno utvorila hnusnú grimasu. Ahh čo to len bude?




Taaakkk neech sa luuuubii. Neskôr no viete aj napriek karanténe mám veľa učenia a k tomu chodím cvičiť a behať. Nebojte v prírode nie niekde v spoločnosti lúdi. Ďakujem za prečítanie, koment a hviezdičku❤😘.

DOHODA Where stories live. Discover now