19. kapitola

4.7K 124 2
                                    


(Média: auto Lei)

Otvorila som oči. Strašne ma bolela hlava. Poobzerala som sa kde to som. Najprv som nevedela kde som no, potom mi došlo že, som v Damienovej izbe. Nechápala som čo tu robím. Z ľahu som sa postavila do sedu. Ponaťahovala som sa. Zvlaštné.

Už si spomínam. Les. Bola som v stratená v lese. Ale ako som sa dostala domov? Odkedy som zaspala nepamätám si nič.

Chcela som sa postaviť. Ale hneď ako som to urobila som to oľutovala. Noha. Auu. Stúpila som na boľavú nohu.

,,Lea čo to robíš?"vbehne do izby Albína a tácku s jedlom ktorú, mala v ruke položí na stolík.

,,Chcela som sa postaviť ale stúpila som na zlú nohu."poviem a sadnem si normálne. Mala som na sebe asi jeho tričko. Voňalo ako on.

,,Ako som sa dostala z lesa?"spýtam sa jej.

,,No najprv sme ti ja s Matteom začali volať. Teta s otcom išli do Svajčiarska ale dnes sa vracajú. Mysleli sme si že, si s Damienom. No on sa vrátil neskoro večer a teba stále nikde. Nevedeli sme kde si. Tak Damiena napadlo že, možno kamerový záznam nám to ukáže. Tak sme sa pozreli a pomohlo nám to. Hneď ako Damien vedel kde asi si, zvolal chlpov a šli ťa hľadať. Ale Damien už išiel napred a sám, a on ťa aj nakoniec našiel."hovorí mi. Bola som trošku prekvapená.

,,Aha. Takže mi vlastne Damien zachránil život."poviem si vlastne pre seba no, počula to aj Albína.

,,Áno. Najedz sa. Damien zavolal nášmu lekárovi príde do hodiny. Ten ťa dá do poriadku. Keď že, za necelé tri dni máte zásnuby."pripomenie mi moje a Damienove zásnuby. Ja sa tak divne zatvárim pri spomenutí tých zásnub.

,,A kde je Damien?"spýtam sa jej.

,,Mal niečo dôležité na práci. Ale hneď ako bude voľný vráti sa domov. Čo chvíľku tu bude. Teta s ujom majú dôjsť tak do dvoch hodín. Keby niečo išla si len po schodoch a vyvrtla si si členok dobre?"oznamuje mi všetko čo musím vedieť. Ja jej len prikyvujem pretože, nemám silu sa pýtať prečo a načo.

,,Tak ja idem. Musím ísť za jednou známou do večera som tu. Tak maj sa zlatko a drž sa. Papa."pošle mi vzdušnú pusu a odíde. Ja sa nad jej správaním jemne pousmejem a chýstám sa najesť.

Medzitým ako som jedla som rozmýšlala. Prečo ma vôbec zachránil? Veď som mohla kľudne zomrieť a on by mal pokoj. Ale som mu aj vďačná. A možno by som bola aj rada jeby som zomrela. Ah no dobre.

Naši tu budú už pozajtra. Veľmi sa na nich teším. Hlavne na môjho bratčeka. Dojedla som a išla som do kúpleňa. Chodiť bolo ťažké ale, musela som.

Vykonala som svoje potreby a pozrela sa do zrkadla. Mala som na tváry zvyšky mejkapu. Vlasy celé rozcuchané. Ešte si stihnem dať rýchlu sprchu pred príchodom lekára. Aj keď to bude s tou nohou ťazké ale, zvládnem to.

Po sprche som už vyzerala ako človek. Umyla som si ešte zuby. A áno s Damienovou zubnou kefkou. No čo? Inú tu nemal.  Obliekla som si len jeho tričo a nohavičky. Podpresnku som si nedala pretože, ma to len zbytočne tláčí. Nechala som ju na radiátory.
Ľahla som si naspäť. Presne vtedy niekto zaklopal.

,,Ďalej."poviem. Dnu vojde Mária asi s lekárom.

,,Dobrý deň slečna Bessetté. Som rodinny lekár Castánovcov. Hugo Montalbanni."predstaví sa mi postarší pán asi tak vo veku môjho otca.

,,Dobrý vitajte."

,,Lea pán Montalbanni ťa vyšetrí ja zatiaľ idem do kuchyne. S dovolením."Zavrie dvere a odíde.

,,Tak čo vás bolí?"opýta sa a vyberá si veci z kufríka.

,,Myslím že som si len narazila členok nič vážne."poviem

,,Tak dobre. Pozrime sa na to."

Zobral mi ľavú nohu do ruky a začal s ňou hýbať. Popri tom sa ma pýtal či ma to bolí a mňa to bolelo. Keď že, aj ja som študovala ako tak medicínu viem že, to bude len vyvrtnutý členok.

,,Máte ho viac narazený. A dosť opuchnutý. Ale dám vám veľmi dobrú mastičku, ktorá vám to zahojí do dvoch, troch dní. Keďže, budete mať aj zásnuby. Obväz si mente každé štyri hodiny. Tak isto keď si ho budete meniť si namastite mastičku. Veľmi si nohu nenamáhajte. Najradšej by bolo keby ste ležali a vstali len keď, to bude nevyhnutné. Takto aspoň dva dni  ležte. Prajem skoré uzdravenie. Dovidenia."pán Doktor mi všetko vysvetlí a objasní. Rozlúčim sa s ním a on odíde.

Tak a teraz sa pôjdem prezliecť do mojích vecí. Bude to tažké ísť schodmi dole ale, nejako to zvládnuť musím. Postavím sa a pomaličky sa snažím dostať až k dverám. Je to tažké keď, nemáte ani barle. Ale už som vyšla z izby. Teraz ešte len príde tá najťažšia čásť. Schody. Nadýchla som sa a vydýchla. To zvládnem. Už som išla dať prvý schod ale, v tom prišiel Matteo.

,,Švagriná! Čo to robíš?"vyľakane na mňa zakriči a hneď ma tlačí naspäť do izby.

,,Ale nechaj ma. Zvládla by som to. Potrebujem sa prezliecť."odporujem mu. Ale nedá sa to keďže, nemôžem poriadne chodiť.

,,Prečo si nezavolala Máriu alebo jednu z dievčat? Veď si si len mohla pohoršiť."karhá ma a pritom ma zase odniesol k Damienovej posteli

,,Ale ja chcem ísť aj tak do svojej izby. Mám tam svoje veci a všetko."odporujem ako malé dieťa.

,,Nie. Rozprával som s lekárom a ten jasne povedal že, musíš byť pri niekom. Čiže Damien si pekne bude sedieť pri tebe ako tvoj nastávajúci. A ty budeš pekne sedieť a vyvalovať sa s ním. Ak chceš poviem  Márii nech ti donesie oblečenie. Doniesol by som ti ho aj ja ale, ja sa nechcem hrabať vo veciach ženy."

,,Ha ha ha. Si veeľmi vtipný ti poviem. Nie som päť ročné dieťa, ktoré potrebuje strarostlivosť len kvôli narazenému členku."poviem. To s tým vtipným som myslela ironicky samozrejme.

,,Aj ty si veľmi vtipná švagrinka. Hovoríš že, nie si päť ročné dieťa ale, tvoje správanie hovorí niečo úplne iné."zasmeje sa ten debil. Ja mu venujem škaredý pohľad.

,,Tak dobree. Ne mráč sa budeš mať vrásky. Čo ešte okrem oblečenia potrebuješ?"

,,Nabíjačku."poviem mu a už sa viac nehádam.

,,No vidíš že, to ide. Dobre bella idem povedať Márii nech ti donesie veci. Ciao."pozdraví sa a už ho niet. Šialený chlapec. Ale to mám na neho rada. Pripomína mi môjho Noela. Už sa ho neviem dočkať.

Ánooo veľmi dlho mi trvá pokiaľ výjde nová čásť. Ale dúfam že, vás ešte tento príbeh baví. Táto čásť je taká nudná. Napoviem vám trošku niečo. Po zásnubách to bude  už o niečo zaujímavejšie❤. A chcem sa vám ešte poďakovať za toľko prečítaní a toľko hviezdičiek. Ste úžasní Ľúbim vás❤❤❤❤

DOHODA Donde viven las historias. Descúbrelo ahora