DOHODA

33.kapitola

Svetlo. Biele svetlo. Ostré svetlo. Potom ako som otvorila moje oči. Teda snažila som sa ich otvoriť, lenže ostré svetlo mi to sťažovalo. Cítila som sa akoby som spala celé meisace, no aj tak som bola unavená. Očné viečka som cítila ako boli neskutočne tažké. Chcela som ich otvoriť, no bolo to naozaj ťažké. No po páru sekundách som ich nejako otvorila. Stále len trošku, aby si pomaly zvykli na to svetlo. Bola som v nemocnici? Asi. V ústach som mala neskutočné sucho. Prečo som v nemocnici? A prečo som pripojená na infúzii?

Oh. Potom ako som strelila Juliána som odpadla. Ó môj Bože. Je Damien v poriadku? A čo Soph? Prudko som sa postavila, ale hneď som to oľutovala. Hlava mi išla vybuchnúť. Prečo tu nikto nie je ? Do riti! Už som sa nejako chcela postaviť, keď sa dvere otvorili a dnu vošiel Damien. Na sebe mal čierne rifle a čierne tričko, v ruke držal pohár. Očividne kávu. Keď zbadal, že som hore pohár, ktorý držal mu spadol, káva sa rozliala po dlážke ale on zamzrol. Po asi desiatich sekundách sa spamätal a rozbehol sa ku mne.

,,Prebrala si sa."povie si to skôr pre seba a hodí ma do objatia. Bola som prekvapená jeho činom, no objatie mu opätovala.

,,Láska moja ani nevieš ako som sa o vás bál."stále obijmajúc mi pošepká do vlasov. Počkať! On mi povedal Láska? Odtiahnem sa.

,,Damien, čo sa stalo? Potom ako som postrelila vieš koho."poviem.

,,Zabila si ho. Na mieste bol mŕtvy. Hneď potom ako si odpadla dnu vtrhli Matteo a naši chlapy. Leá nevieš si ani predstaviť aký strach sme o teba mali, bola si mimo skoro týždeň."pohladí mi vlasy. Takže Vianoce som prakticky prespala. Naozaj super.

,,Kto všetci? A je Sophia vporiadku?"spýtam ss ho.

,,Áno. Bola v jednej z jeho izieb. Neboj sa je v úplnom poriadku. Bude štastná, že si aj ty vporiadku. Sú tu aj vaši. Noel, León, tvoja mama a starý otec."povedal a prisadol si ku mne. Potešilo ma, že sú všetci tu, aj keď za takýchto okolností.

,,Prečo som vlastne odpadla?"spýtam sa ho.

,,Bola si dehydrovaná, nemala si v sebe vodu a ani jedlo. Taktiež si mala nízky tlak a prečo si mi to tajila?"pozrie na mňa nahnevane.

,,Čo som ti tajila?"nechápavo sa naňho pozriem.

,,Že si tehotná."povie. Čo? Ja som tehotná? Hahaha robí si srandu?  Zasmiala som sa.

,,Dobre Damien nemusíš si zo mňa robiť srandu."stále som sa smiala. No on sa na mňa stále prísne pozeral.

,,Ja som naozaj tehotná?"spýtam sa ho.

,,Ty si o tom nevedela?"

,,Nie! Jasné, že som o tom nevedela. Veď beriem tabletky. Ako som mohla otehotnieť? Preboha ja som tehotná."bola som šokovaná. Dieťa bolo posledné čo som momentalne chcela. To vysvetľuje moju nechuť k jedlu a zmenu.

,,Stalo sa. Neplánovali sme to, no raz by si otehotnieť musela."povie.

,,Damien ja...dieťa bolo posledné čo som momentálne chcela. Ja neviem ako budem mamou. Veď som nikdy dieťa ani nedržala."pravdivo poviem.

,,Pozri Leá ani ja som nikdy dieťa nedržal, ale zvladneme to. "s povzbudivým úsmevom sa na mňa pozrie. Ja mu úsmev opätujem. Jasné, že to zvládneme. Musíme!

,,Vieš aspoň, v ktorom týždni som?spýtam sa ho.

,,V štvrtom."odpovie mi. Zamyslela som sa. Chata. Keď sme boli na chate, vtedy som musela otehotnieť. Chcela som sa ho ešte niečo opýtať, no dvere sa doslova rozrazili a dnu vošli všetci.