34. kapitola

3.9K 100 10
                                    







O 3 mesiace neskôr!

Práve som stála pred zrkadlom a pozerala sa na seba.  Bola som v šiestom mesiaci tehotenstva. Bruško mi bolo pekne vidno. Nakoniec budeme mať dievčatko. Damiem bol trošku sklamaný, no na našu malú princeznú sa teší. Všetko bolo tak ako má byť. Dosť ma aj kope, ale ja som aj rada. Za tieto tri mesiace sa toho udialo dosť.  Ja s Damienom sme si kúpili dom. Albína stále bola na cestách, no tentokrát jej robil spoločnosť Mário. Ak sa pýtate, kto je to, tak je to presne ten istý chlap, ktorého sme spoznali vtedy v klube. Nakoniec sa z jedného tanca vykľula láska. Soph s Matteom sú stále spolu. Občas príde ona, občas on ide k nám.  Som za nich veľmi rada. Ja som tieto posledné mesiace len oddychovala a priberala. Nepribrala som nejak veľa, no pribrala. Damien ma, ale stále ukľudňuje, že som stále krásna a preňho dokonalá. Náš vzťah sa úplne zmenil. K lepšiemu samozrejme. Občas mu mojími tehotenskými náladami dám zabrať, ale on to zvláda. Dnes je to už rok, čo sa poznáme. A s radosťou môžem povedať, že to bol šialený rok, ale som rada.

Ale späť ku mne. Stojím pred veľkým zrkadlom a pozerám sa na seba. Na sebe mám dlhé svadobné šaty s dlhým rukávom. Su celé čipkované, pekne mi obťahujú moje bruško. Vlasy som mala v peknom účese, zdobenom čelenkou. Make up som mala tentokrát trošku viac výraznejší. Bola som nervózna. Neviem prečo, no bola som. Dvere sa otvorili a do miestnosti vošli mama, Albína, Sophia, Izabella a Natália.

,,Wáu!"všetky s úžasom povedia

Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.

,,Wáu!"všetky s úžasom povedia.

,,Si nádherna dcérka."mama podíde ku mne so slzami v očiach. Aj mne sa pomaly tlačili slzy.

,,Nemôžem uveriť, že sa vydávaš."Sophia so slzami povie.

,,Prestaňte s tým. Teraz som tehotná a veľmi precitlivená, naozaj si nechcem zničiť make up."slzy sa dreli von, no pozrela som sa na strop a snažila sa ich zahnať. Naozaj som nechcela zničiť dvojhodinovú prácu kozmetičky.

,,Damiena odstrelí, keď ťa zbadá."Albína sa usmeje. Všetky sa zasmejeme.

,,Aké ste všetky nádherné."sladko sa na nich usmejem. Mama s Izabellou mali krásne róby. Mama mala Červené a Izabella žlté šaty. Keďže Albína, Sophia a Natália boli moje družičky mali šaty rovnakej farby. Svetlo fialovej, no každá mala iné. Boli naozaj nádherné.

,,Leá, ak dovolíš chcela by som ti niečo darovať."Izabella podíde ku mne. V ruke mala menšiu krabičku.

,,Toto mi darovala Rudolfova mama. Nech je jej zem ľahká. Tiež som sa vtedy vydávala. Teraz ho dávam ja tebe, nech sa ti dobre nosí."z krabičky vyberie náhrdelník.

Bol jednoduchý, no za to nádherný. Bol striebirný a medailon bol v tvare slzy. Naozaj krásny. Usmiala som sa úprimne a otočila sa nech mi ho môže nasadiť.

,,Ďakujem."usmejem sa. Dvere sa opäť otvoria. Všetky otočíme hlavy smerom tam. Dnu vojde otec, keď ma zbadá zamrzne.

,,Dcérka si nádherná."úprimne sa na mňa usmeje a vojde dnu.

,,Mohli by ste nás nechať?"otec sa pozrie na dievčatá.

,,Tak dobre. Dcérka my už ideme. Máš 10 minút León, potom ju priveď k oltáru."mama sa na mňa ešte raz usmeje a s dievčatami odídu. Ocko podíde ku mne a moje ruky dá do tých svojích.

,,Dcérka moja jediná. Som veľmi štastný, že nakoniec to skončilo takto. Viem, že som ti ublížil tým čo som spravil, no ver mi milujem ťa viac ako svoj život a chcel som aby si bola v bezpečí."smutne sa na mňa pozrie.

,,Ocko pšt. Toto už nehovor. Toto všetko, dohoda, Damien, čip. Toto všetko malo svoj význam a ja som za to všetko vďačná."povzbudivo sa usmejem. Všimnem si ako mu po líci steká jedna slzička, ktorú mu ja zotriem.

,,Ach Leá, si jedno úžasné stvorenie. Damien má veľké šťastie, že ťa má"usmeje sa a moju ruku pobozká.

,,Máš pravdu toto bol tvoj osud. Tak dobre! Žiadne slzy, usmejeme sa a poďme lebo už na teba hostia čakajú a nechceme aby chudák Damien tam nebodaj odpadol."zasmejeme sa.

Zhboka sa ešte raz nadýchnem a chytím otcovu pažu. Tak dobre ideme na toto!








Hneď ako vstúpim s otcom na biely dlhý koberec, ktorý končil pri oltári, začne hrať hudba. Všetci sa postavia a Damien sa otočí mojím smerom. Na sebe mal biely oblek a čiernu košeľu. Musím uznať vyzeral úžasne a hlavne sexy. Biela mu pristala. Keď ma zbadal onemel. Jeho pohľad hovoril za všetko. Všimla som si, že aj on je nervózny. Ako som kráčala s otcom k oltáru za mužom, ktorého milujem s našou malou princenznou v brušku, na tvári sa mi sformoval úsmev. Taký ten plný radosti. Nič viac si ani priať nemôžem.
Keď som došla, pesnička dohrala.

,,Tak Damien odovzdávam ti moju jedinú dcéru. Dúfam, že sa o ňu budeš starať a ochraňovať ju. Buďťe štastní."ocko sa na Damiena usmeje a pôjde si sadnúť vedľa mami.

,,Si nádherná srdiečko."Damien sa na mňa usmeje a ja mu úsmev opätujem. Dal mi prezývku srdiečko. Inak ma ani neosloví. No mne sa to páčilo ako to znie z jeho úst. Kňaz sa na nás pozrie a usmeje sa.

,,Tak začnime."povie.







Po dlhých formálnych rečiach sme boli už konečne pri konci.

,,Damien Castano beriete si tu prítomnú Leú Bessetté za svoju manželku?"kňaz sa pozrie na Damiena

,,Beriem."Damien odpovie.

,,Sľubujete pred všemohúcim Bohom, že jej budete verným manželom a že ju nikdy neopustíte ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ju budete milovať a ctiť po všetky dni svojho života?"opäť sa ho spýta.

,,Sľubujem."zase mu odpovie.

,,Lea Bessetté beriete si Damiena Castana za svojho manžela?"teraz sa pozrie na mňa.

,,Beriem."odpoviem

,,Sľubujete pred všemohúcim Bohom, že mu budete vernou manželkou a že ho nikdy neopustíte ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ho budete milovať a ctiť po všetky dni svojho života?"

,,Sľubujem."odpoviem mu.

,,Moci mne zverenou potvrdzujem, že ste uzavreli sviatostné manželstvo a požehnávam ho. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje."pozrel sa na nás.

,,Amen."všetci prítomní povedia.

,,Môžete pobozkať svoju manželku."usmeje sa na nás.

Damiem sa usmeje, hneď sa nakloní ku mne a spojí naše pery. Všetci sa  postavia a začnú tlieskať. V pozadí ešte počujem hudbu. Som oficiálne Leá Rosie Castano.

,,Takže si oficiálne moja."Damien sa odtiahne a usmeje sa na mňa.

,,Len tvoja."ja sa naňho tiež usmejem.



Toto nie je náš koniec, toto je len začiatok.



THE END









TAK A SME PRI KONCI. NEBOJTE SA EŠTE BUDE EPILÓG.  AŽ TAM SA S VAMI ROZLÚČIM😘😊.








DOHODA Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz