DOHODA

29. kapitola

  (Táto kapitola bude obsahovať scénky 16+ takže ak nemusíte alebo si neprajete tak prescrolujte😊)

Leá

Ráno som sa zobudila na hluk. Išiel z dola. V posteli som sa zobudila sama. Damiem tu už nebol. Musím uznať, že včerajšok bol magický. Veľmi dobre som sa cítila v jeho pritomnsoti. Bol iný. Nebol to ten temný, stále nahnevaný Damien. Smial sa, bol hravý.  S myšlienkami na včerajšok som šla do kúpeľné a dala sa dokopy.

Po sprche som išla do šatníka a aj napriek tomu, že je vonku zima som sa rozhodla pre svetrové, krémové šaty bez ramienok, ktoré končili v strede lýtok na to krémový kabát a topánky. Vlasy som len vyfénovala a make up si spravila jemný. Zo stolíku som vzala kabelku a mobil, a išla dole. Dnes som šla do firmy. Cestou schodmi som bola zvedavá kto ráno robil taký hluk. Keď som došla do obývačky čakalo ma tam prekvapenie.

,,Albína!"nadšene som zvrieskla.

,,Leá."s úsmevom sa rozbehla ku mne. Hneď sme sa objali.

,,Vitaj doma."poviem jej a odtiahnem sa.

,,Ďakujem."

,,Nemala si tu byť deň pred Vianocami?"spýtam sa jej.

,,Áno, ale 23. je ples, kde ako členka tejto rodiny musím byť, takže som prišla skôr."ah áno na ten ples som aj zabudla. Budú tam väčšinou ľudia z mafie. Koná sa za 3 dni.

,,Tak dobre deti. Poďme sa naraňajkovať."Rudolfo ukáže na stôl, kde si všetci ideme sadnúť okrem Damiena.

,,Damien odišiel?"spýtam sa.

,,Áno ešte skoro ráno. Dnes mal nejakú prácu. A čo ty švagrinká kde sa chystáš?"Matteo sa usmeje a vloží si do úst plátok šunky. Nad tú jeho "švagrinká" už ani nereagujem.

,,Dnes sa chystám do firmy. Prečo?"spýtam sa ho.

,,Len ták. Dnes by sme mohli ísť večer do nejakého klubu. Prívitacia párty pre Alb. Čo na to hovoríte dievčatá?"pozrie sa na mňa a potom na Albínu.

,,Rátaj so mnou."Albína hneď odpovedala. Ako inak. Albína si párty újsť nenechá.

,,Ja neviem. Uvidím koľko toho budem mať vo firme, ale pochybujem, že Damien bude chcieť ísť."poviem.

,,No ták Leá privítacia párty a pre mňa."pozrie na mňa so psými očami.

,,A od kedy teba zaujíma Damien? Príde, nepríde. To už nechaj na mňa."žmurkne Matteo.

,,Choďte deti. Stále ste doma alebo riešite niečo, nie je od veci sa ísť zabaviť. A o firmu si starosti nerob dcérka. Choď tam a keď budeš chcieť odíd. Predsa je to aj tvoja firma."Rudolfo dopovie a napije sa kávy. Bola som trochu prekvapená jeho milým správaním. Očividne nie len ja.

,,Rudoflo azda máš horúčku?"Izabella chytí jeho čelo. Bolo to trošku smiešne.

,,Prečo by som mal mať horúčku?"pozrie sa na ňu.

,,Naozaj otec nemáš horúčku? Si nejaký milý."Matteo sa uškrnie. Všetci sme ss zasmiali. Rudolfo pokrúti halvou.

Po raňajkách som sa rozlúčila so všetkými a išla do auta. Naštartovala som auto a išla do firmy. Auto som zaparkovala a vošla dnu. Cestou do kancelárie ma pozdravili naši pracovníci. Táto budova mala 25 poschodí. Moja kancelária bola na 23.
Ešte som sa zastavila na 16. poschodie po papiere. Všade panovala taká ta vianočná nálada. Čo mi len urobilo na tvári úsmev.

Konečné som vošla do mojej kancelárie. Nebola malá no ani obrovská. Mala som tu výhľad. Biely stôl, čierne stoličky, biela drevená skriňa. Mala som tu aj biely, kožený gauč so zlatým stolíkom. Otovorila som okno nech tu je sviežo, dala si dole kabát a pustila sa do práce. Boli to samé čísla, čísla a čísla. Keďže idú sviatky bolo práce veľa, ale aspoň mi tak prešiel čas.