17. kapitola

4.7K 106 4
                                    

(Média: Albína a Lea.)

Po príchode domov som  sa osprchovala a obliekla. Potom som rozprávala s našimi. Prídu o tri dni. Teda deň pred zásnubami. Už sa na nich teším. Rozhodla som sa že, pôjdem za Rudolfom sa spýtať kedy by som mohla nastúpiť do firmy. Vyšla som z izby a šla do jeho pracovne. Teda dúfam že, tam bude.

,,Ahoj švagrinká."po ceste ma zastaví Matteo.

,,Matteo ahoj. Nie som tvoja švagrinká."poviem už asi po stýkrát.

,,Ale budeš. Kde ideš?"spýta sa ma.

,,Za tvojím otcom."

,,Je v pracovni. No nič ja musím. Vidíme sa pri večeri. Ciao."ja len prikývnem a idem už do spomínanej pracovne.

Zaklopem a po tichom ďalej vstúpim dnu.

,,Lea poď sadni si."ukáže na menšie kreslo oproti jeho stolu. ,,Čo ťa sem privádza?"spýta sa.

,,Chcela by som sa spýtať že, kedy by som mohla nastúpiť do firmy. Veľmi sa doma nudím."

,,Po zásnubách môžes nastúpiť. Budeš riadiť celé fimančné oddelenia a zároveň budeš asistentkou generálného riaditeľa."oznámi mi.

,,Tak dobre. A chcem sa ešte spýtať niečo ohľdom mafie. Ako to zatiaľ ide s tým čipom?"

,,Sme na tom stále rovnako bohužiaľ ale, už sa niečo chystá."

,,Môžem vedieť čo? Pozrite od malička som zasvätená mafii a od samého začiatku v tejto operácii s čipom."hrdo poviem.

,,To ja viem Lea. Ale všetko sa dozvieš v správny čas."

,,Tak dobre. Ďakujem ja už pôjdem."postavím sa a výjdem von.

Rozhodnem sa ísť za Albínou či nejdeme niekde. Výjdem z chodby a idem dole do obývačky. Albína sedela tam aj s Izabellou a rozprávali sa.

,,Ahoj Lea."pozdraví ma Albína. Izabella len zakýva. Ja si sadnem vedľa Albíni na gauči a Izabella sedí oproti v kresle.

,,Lea máš už šaty?"spýta sa Izabella

,,Šaty na čo?"nerozumiem.

,,Veď na zásnuby."povie.

,,Jaaj nie."

,,Nie? V tom prípade ideme nakupovať."natešene povie Albína.

,,Vy choďte ja dnes už niečo mám. Papa."a veľmi milo sa usmeje. Divné.

,,Tak dobre idem si po kľúče a idemeee."Albína natešene vstane a ide po kľúče. Ja len so smiechom pokrútum hlavou a dám si na seba riflovku a idem po kabelku.




Práve sme dorazili do podzemnej garáže, kde som bola aj minule. Vystúpili sme a výťahom išli hore.

,,Okay ideme hlavne do butikov. Potrebuješ nádherné šaty a ani ja nemám šaty takže tu budeme dlho."Albína rozpráva a ukáže už aj na nejaký butik. Vojdeme dnu. Mali tu naozaj prenádherné šaty.

,,Dobrý ako vám pomôžem?"spýta sa nás predavačka. Mala dlhé blond vlasy,  modré oči a štíhlu postavu. Celkom milá.

,,Ona bude mať zásnuby a potrebuje šaty. Ja budem na  zásnubnom večierku takže aj ja. Ukážte nám najlpešie šaty aké máte."hovorí Albína. Ja sa len usmievam a prikyvujem.

,,Tak dobre máte nejaké cenove rozpätie?"spýta sa nám tá predavačka.

,,Nie."Albína hneď odpovie.

,,Tak dobre zatiaľ sa posadťe oproti kabínkám. Kolegyňa vám donesie niečo na pitie."ukáže na menší gauč oproti kabínkám.




Vyskúšala som už cez 10 šiat. Buď mi nesadla farba, strih alebo boli veľké. Už sa mi naozaj nechcelo skúšať.

,,Už naozaj nevládzem."povzdychnem si.

,,Už len tieto posledné."povie Albína. Ja si len povzdychnem. Ona už šaty mala dávno vybraté.

Obliekla som si ich. Boli veľmi peké a robili mi peknú postavu. Neboli veľmi pútavé. Boli jednoduché. Tieto sú šaty, ktoré beriem. Výjdem z kabíny a ukážem sa Albíne.

,,Wauu. Tieto sú nádherné. Beriemee."zapískala.

Prezliekla som sa, zaplatila za šaty a s Albínou sme vyšli von. Bolo niečo po obede a ja som dnes mala len džús a jabĺko. Bola som hladná.

,,Nezájdeme na obed?"spýtam sa jej.

,,Áno. Chcela som ti to návrhnúť."chytí sa za brucho. Zasmiali sme sa.

Tašky sme odniesli do auta. Mali sme ich viac kúpili sme aj topánky a nejaké doplnky. Auto sme nechali zaparkované v garáži a my sme išli von do mesta sa najesť. Keďže, ona to tu pozná lepšie tak nechám to na ňu. Vybrala nejakú reštauráciu. Sedeli sme vonku na terase. Bolo nádherne.

,,Ciao ragazze! Čo si dáte?"spýta sa nás postarší pán.

,,Ja si dám lossosa so zapekanými zemiakmi a k tomu chladenú colu."objednala si Albína.

,,Pre mňa penne cestoviny so syrom a zeleninou ,a jahodovú limonádu."diktujem časníkovi obejdenávku. On si to zapísal a  odišiel.

,,To bol deň ale, aspoň sme sa nenudili."usmeje sa Albína.



Po našom obede, ktorý bol vynikajúci sme prišli domov odložila som si veci a išla dole. Doma nebol nikto okrem mňa a služobníctva. Albína ešte niečo mala. Nemala som nič na práci ako inak. Už ma to naozaj nebaví ach. Zobrala som si len mobil a išla sa prejsť do lesa. Nepoznám to tu ale tak čo sa mi môže stať? Tak som sa do toho lesa vydala.

Kráčala som po cestičke. Prišiel mi do mysli Damien ani neviem prečo. Je strašne namyslený a veľmi arogantný. V tej strelnici sa so mnou len hral. Povedala som že, sa to už nestane ale, prečo nehrať jeho hru. Oplatím mu to. Po tejto myšlienke nasledovali milión ďalšie.


Už sa začalo stmievať. Tak som sa rozhodla že, sa vrátim. Nuž predsa som určite dosť ďaleko od domu. Tak sa otočím a radšej kráčam domov. Nemám pri sebe ani pištoľ keby ma napadla nejaká zver.



Už je to hodina čo blúdim a je už naozaj tma. Neviem ako ale musela som odbočiť zle. A k tomu nemám vôbec signál. Mám len 18℅ na mobile takže ani baterkou si nemožem svietiť. Dosť sa ochladilo a ja mám šaty. Aspoň že, tú riflovku mám. Už to naozaj vzdávam. Mám pocit že, čím ďalej idem tým viac som hlbšie v lese.  Našla som len malý kmeň, ktorý slúžil ako lavička, tak som si nachvíľku sadla. Začala som sa triasť od zimy. A aj keď som mafiánka mala som strach.

Zrazu som započula šuštanie za kríkmy. Zľakla som sa. Čo ak je to vlk alebo jeleň? Blížilo sa to. Zatvorila som oči a čakala na najhoršie. Nakoniec to bol len zajac. Ahh ako mi odľahlo. Ale teraz hľadajú ma vôbec?





Konečnee nová časť🙌🙌🙌💓😂. Nech sa lúbi. Lea bude mať šaty, ktoré ste po niektorí vybrali na mojom instagrame. Ak ma ešte nesledujete tak môžte pridávam tam veci a pýtam sa tam ohľadom príbehu tak si môžte aj za hlasovať.💓🙌


💓🙌

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.








DOHODA Where stories live. Discover now