DOHODA

15. kapitola

(Média Albína Castano)

Došla som domov. Tašky mi odniesli do izby. Bolo pól tretej. Rozhodla som sa ísť do kuchyne pozrieť dievčatá. Ale najprv som si dala dole koženku a okuliare. Položila som to na sedačku a šla do kuchyne. Dievčatá sedeli za menším stolíkom a pili kávu.

,,Dobrý deň dievčatá."pozdravím ich.

,,Ahoj Lea. Prisadni si. Spravím ti kávu?"spýta sa ma Mária.

,,Nie nie. Pokojne seď. Ja si spravím kávu."usmejem sa na ňu. Urobila som si menšiu kávu a prisadla si.

,,Tak aký ste mali deň?"spýtam sa ich.

,,Tak ako vždy. Po raňajkách sme upratali. Obed nebude a chystáme večeru. A už sa začínajú pripravovať vaše zásnuby."povie nadšene. No ja som sa veľmi nadšene netvárila. Ale usmiala som sa.

,,Čaaauuutteeeeee!"vojde niekto do kuchyne. Bola to žena. Hnedé vlasy. Veľmi pekná. A mala dobrú postavu. Veľmi sympatická a veľmi energetická už len na pohľad.

,,Albína zlatko vitaj."hneď sa postaví Mária a začne ju obíjmať. Tak isto aj Natália a Anna Lucia.

,,A ty musíš byť dievča, ktoré si berie môjho idiotského bratranca."povie a usmeje sa na mňa. Ja som sa usmiala naspäť.

,,Hej presne to som ja."poviem.

,,Tak poď obíjm maa."povie a príde ku mne. Ja sa postavím a obíjmeme sa. Toľká to pozitivita je v nej.

,,Albína. Teší ma zlatko."povie a podá mi ruku.

,,Lea."usmejem sa.

,,Si nádherná."povie mi.

,,Ďakujem. Aj ty si veľmi pekná."oplatím jej. Naozaj bola veľmi pekná.

,,Tak Mária prosím povieš chlapcom nech mi odnesia do izba moje kufre. Ja sa trošku porozorávam s Leou."povie a mrkne na ňu. Chytí ma za ruku a pôjdeme do obývačky. Keď tam vojdeme uvidíme pána Rudolfa.

,,Ahh strýkoo."zakričí nadšene a rozbehne sa k nemu.

,,Albína vitaj dcérka."obíjmu sa. Prvykrát vidím pána Rudolfa sa úprimne usmievať. Musí ju mať rád ako vlastnú dcéru. Privítajú sa a prehodia pár slov. Rudolfo ešte musel niečo vybaviť.

,,Poď pôjdeme do záhrady."zavolá ma Albína. Vyšli sme von a keď Fefi zbadala Albínu hneď sa rozutekala a skočila na ňu.

,,Fefiiii. Chýbal si mi. Tak dobre zlez zo mňa Fefi."smeje sa a ja s ňou.

,,Ahooj Fefi."poviem.

,,Je to borec rád sa hrá. Obzvlášť keď ma dlho nevidí. Fefi dones rýchlo."hodí mu loptičku a sadneme si na hojdačku.

,,Tak čo? Aký je k tebe?"pozrie na mňa a vážne prehovorí. Dosť ma tá otázka prekvapila.

,,Aký by mal byť. Je to proste Damien. Idiot. Debil. Egoista a mnoho ďaľšie."

,,To áno. Nemôžem nesúhlasiť ale, vie byť aj ohľaduplný ,pozorný a chápavy. No máš pravdu väčšmi to je idiot. Ale tak budem tu pre teba vždy ak budem môcť. Viem že, to nie je pre teba ľahké no ber to z tej stránky že, máš stále rodičov."povie smutne a zapozerá sa na lesy. Nebudem ju ľutovať proste som ju objala.

,,Neboj zhora na teba dávaju pozor a sú určite pyšní na to akú úžasnú a krásnu dcéru majú."poviem a usmejem sa na ňu. Ona ma ešte silnejšie obíjme.

,,Ďakujem. Príjemne sa s tebou rozpráva no musím sa ísť prezliecť a okúpať. Vidíme sa pri večeri."prikývnem. Postavíme sa a chystáme sa ísť do vnútra no dôjde idiot.

,,Albína vitaj."rožiaria sa mu oči a usmeje sa. Albína sa usmeje a obíjme sa s Damienom.

,,Ukáž ty si ešte viac krajšia."povie jej a zatočí ju.

,,No to jasné."zasmeje sa.

,,Tak ja idem do izby vidíme sa pri večeri čaute zatiaľ."povie a zamáva aj mne a ja jej naspäť.

,,Poď ideme už do skladu."povie mi ten kretén a už ide von. Ja si len zoberiem koženku a kabelku a išla za ním.

Auto bolo pred vchodom. Je to to isté auto, ktorým išiel aj ráno. Otvoril mi dvere. Oh aký džentlmen. Len som prekrútila očami a sadla si na sedadlo spolujazdca. On si sadol za volant. Auto pochopiteľne voňalo ako on. Prečo som to povedala?  Chcela som si zapnúť pás no nešlo to.

,,Ukáž."povedal a nahol sa cez o mňa aby chytil ten pás. Naše tváre od seba boli len niekoľko centimetrov. Aké klišé. Zapol mi ho a naštartoval.

Išiel veľmi rýchlo. No mne to vôbec nevadilo pretože ja jazdy takého typu milujem a vychutnávam si to.

Dorazili sme pred veľkým skladom. Celú cestu sme boli obaja ticho.  Vystúpili sme. Chcel mi otvoriť dvere no predbehla som ho. Vonku aj dnu stáli chlapy. Bol to celkom slušný  sklad. Nie slušný ako slušny ale, ako dobre vybavený a veľký. Chápeme sa.

,,Tak Marck ťa zatiaľ prevedie a pripraví. Ja len niečo vybavím a prídem za tebou dobre láska?"zrazu láska? správa sa tak milo. Ale došlo mi to.

,,Dobre zlatko."poviem a falošne sa usmejem. Ten chlap ma odniesol do druhej miestnosti. No ešte som stihla zazrieť ako do skladu vošli asi tak piati chlapy. Určite ide niečo vyjednávať a ja musím zistiť čo.

,,Tak tu máte ochrannú vestu  sluchatká, a okuliare. Viete si to nasadiť?spýta sa ma.

,,Si zo mňa robíte srandu? Myslíte že, idem strielať prvýkrát?"poviem posmešne.

,,Prepáčte slečna ale, pán Damien nám povedal že, musíte mať tieto veci na sebe a ja plním jeho rozkazy."povie ten chlap. Takže takí verní ti sú. No veď počkaj Damien.

,,Tak dobre."súhlasím. Samozrejme že, som nesúhlasila preto, lebo to chcel ten kretén ale, preto lebo som to chcela ja.

,,Počuj. Choď za Damienom a povec mu že, radšej počkám naňho."veľmi milo sa usmejem. On len prikývne. Odíde a ja ostanem v strelnici sama. Priblížim sa k dvérám a začnem počúvať.

Započula som ako niekto spomenul čip. Určite ide o TEN čip. Bola som súčasťou tejto operácie prečo predomnou teraz všetko taja. Vyjadrujem sa ako by som bola nejaká agentka. Zasmiala som sa. Tak ticho samozrejme. Počula som že, povedali dohodnuté a určite si podali ruky. Spomínali tam Rusko. Dobre aspoň niečo. Počula som kroky smerom ku mňe hneď som sa vrátila na svoje miesto. Dnu vošiel Damien aj Marck.

Taaak a nová časť. Mrzí ma že, toľko čakáte no som strašne lenivá v posledných dňoch. Už tu je cez 2000 prečítaní a cez 100 hviezdičiek. Ani si neviete predstaviť moju radosť❤❤❤❤❤.