DOHODA

7. kapitola

       

                                 Lea

Zobudila som sa na to ako mi slnečné lúče, ktoré prichádzali z medzier žalúzii svietili na tvári. Otvorila som oči a usmiala sa. Mám celkom veľkú izbu. Po ľavej strane od postele mám balkón a dvere od balkónu som nechala otvorené, zatiahla som len závesy. Je leto a ja leto milujem. Úsmev na tvári mi vytvorilo slnko a čviritanie vtáčikov.

Milujem také zobudenie. Trochu som poležala a vzala do ruky mobil, skontrolujem správy a tak. Bolela ma dosť hlava po včerajšku. Prezerala som si príspevky na instagrame a potom som skontrolovala správy. Mám ich dosť veľa. Na instagrame mám dva milióny sledovateľov ale mám aj taký účet, kde mám len známych. A na firemnom účte som mala cez 700 000 správ čo bolo naozaj dosť. Tak som sa šla pozrieť čo také mi posielajú veď narodeniny ani meniny nemám. Otvorila som hneď prvú a tam som mala odkaz na nejaký článok tak som naňho klikla.

,,Taak to si zo mňa robíte srandu."poviem si pre seba keď uvidím čo tam je.

Bol to článok o mne a o tom chlapovi, s  ktorým som včera tancovala. Boli tam titulky typu NOVÝ PRIATEĽ?  ZNÁMOSŤ? alebo  SEBASTIÁN SI KONEČNE NAŠIEL PRIATEĽKU? Takže on sa volá Sebastián a teraz to uvidia aj rodičia. To bude a ešte teraz keď sa mám vydávať. Preboha. Okay stalo sa. Už to nezmením len napíšem verejne že to určite nie je žadna známosť a ani priateľ.

Dala som si sprchu obliekla si len  pyžamové nohavice a tielko a išla dole. Už je obed. Fúha toľko som spala. Zídem dole a všetci sedia už za stolom v jedálni.

,,Ty sa nezdáš sestra."podpichne ma hneď Noel. Darujem mu vraždiaci pohľad. Otec číta noviny no hneď sa pozrie na mňa. Ja sa iba usmejem a sadnem si k ním.

,,Ehhm. Toto čo sa stalo včera sa stalo včera. Nezmeníme to ale tým pádom už o týždeň oznámime zásnuby."povie otec a napije sa kávy. Mama sa na mňa smutne pozrela.

,,Čo? Tak skoro? Aspoň mesiac."poviem. Otec sa na mňa len pozrie ale nič nehovorí.

,,Pozri Lea tak to teraz bude najlepšie."povie mama a ja len prikývnem.

,,Tak dnes je tá večera o 6 už budte pripravení. Ja ešte idem do hotelu tu v Paríži niečo skontrolovať a vrátim sa tak o 5. Noel ty poď so mnou. Tak majte sa."oznámi nám ocko a odíde. Noel išiel s ním.

,,Lea dnes príde Michelo (Mišelo) ten ťa pripraví. Pozri dcérka viem že to nie je ľahké ale snaž sa to brať s nadhľadom. Ja ešte musím ísť tiež niečo vybaviť do môjho salónu a tak o 3 som doma. Tak paa zlatko."pobozká ma ešte do vlasov a aj ona odíde.

Mama má svoju vlastnú značku kozmetiky a má tu v Paríži svoj salón. Ja som len chcela mať vlastnú nemocnicu kde by som bola lekárkou. Lenže narodila som sa do mafánskej rodiny takže nič. Aspoň som mohla chodiť do školy a niečo sa naučila. Zavolám Sophie nech príde ku mne potrebujem sa s ňou porozprávať.

Vyfénovala som si vlasy, obliekla čierne legíny a veľke biele tričko. Mejk up som si nedala keďže má prísť Michelo. Počula som zvonček. Prišla Sophie. Dojdem dole a ona už stojí v predsieni. Svoje blond vlasy mala vo vrkoči, na sebe mala tiež pohodový outfit. Červené športové legíny, čiernu mikinu a botasky.

,,Čauuu."pozdravíme sa a ideme von na terasu.

Zavolám jednu z naších dievčat. Nepoviem slúžky pretože sa starajú celkovo o dom a aj kuchyňu. Pracujú u nás od nepamäti. Teda Julia a jej manžel Marselo tu pracujú už veľmi dlho. Dokonca otec im postavil taký malý domček  za našou vilou. A majú tri deti jedného syna v Noelovom veku. A 2 dievčatá, jedna má 19 a tá druhá 17. Su milé a dobré sa učia. Ja som si dala kávu a Sohpie len čaj.

,,Kde si vlastne včera zmizla. Lepšie povedané s kým?"opýtam sa ja.

,,No...keď sme tancovali jeden chlapec proste ma zatiahol k nemu. Najprv som nesúhlasila no potom som ostala tancovať s ním. Bol celkom milý no...a potom si už domysli. Ešte doteraz ma bolí hlava a žalúdok mám na vode. Dali sme si aj čísla. On je proste úžasný."rozprávala mi a celý čas mala také tie iskričky v očiach.

,,Ale ale. Soph ty sa nikdy nezdáš. Ale ja čo som urobila."poviem.

,,Myslíš ten sexy tanec s tým sexy mužom. Bolo to úžasné keď som videla to video odpadla som."

,,Veď to bol len tanec a každý z toho robí neviem čo. A dobre vieš, že teraz sa ešte mám vydať a tak. Naozaj to bolo asi v najnevhodnejšej chvíli."

,,Vidíš na to som úplne zabudla. A dnes je tá večera. Chúďa moje poď sem."povie a obíjme ma. Presne to som potrebovala.

,,Pozri keď to bude nejaký škaredý debil tak mu proste urobíš zo života peklo a hneď bude chcieť rozviesť."povie mi. Ja sa zasmejem.

,,Jasné. Keby to bolo také ľahké. Navyše nezabudni aj tá zmluva."

,,Ach jo. Ale čo keď to bude nejaký sexy, pekný muž a bude ťa milovať."

,,Aké klišé. Jasné a budeme žiť štastne až do smrti. Pozeráš veľa filmov."

Ešte sme sa dosť rozprávali a tak okolo štvrtej odišla. Mama už bola doma a o pol hodinu tu má byť Michelo.

,,Lea ochvíľku tu je Michelo. Choď do izby ja ho pošlem za tebou. Idem ešte skontrolovať kuchyňu."

Vojdem do svojej izba a sadnem si na stoličku. Veď to je už ochvíľku. Mám dosť stres. Haló. Veď som mafiánka a taká blbosť ma nerozhodí. V tom vošiel Michelo.

,,Ciao bella."vojde a so sebou ma dve dievčatá, ktoré majú v rukách a za sebou kozmetické kufry. Ja sa naňho usmejem. On je veľmi dobrý a pozitívny človek. Nie je talián. On je francúz len proste rád používa také výrazy aj z iných jazykov.

,,Oh filles au travail. Rýchlo."(dievčatá do práce.) Mal francúzsky prízvuk. Pochopiteľne. Posadili ma do stoličky pred  stolíkom a začali.

,,Vuallá. Perfectooo. Vyzeráš bellissimo."povie nadšene.

Mala som čierne rolákove šaty bez rukávov. Boli obtiahnuté nad kolená, na ľavej strane trošku dlhšie. K tomu čižmy s opätkom až nad kolená. Mejk up jemný, vlasy v ulízanom drdole a doplnky. Bola som spokojná. Ale výraz som mala iný. (vid.média)

,,Čo sa tak tváriš Rosie?"opýta sa ma Michelo. Oslovil ma mojím druhým menom. Áno mám 2 mená.

,,Nič len som unavená. Ďakujem urobil si skvelú prácu."poviem a usmejem sa naňho. Bohužiaľ falošne.

,,Viem Bella ja vždy."povie a už upratujú svoje veci. Odídu.

Ja nervózne hľadím do zrkadla. Nie dosť. Ukážem im že ja som Bessetté a Bessétte nikdy nie je nervózny a nie to aby ho niečo také rozhodilo. Pri mojom prezeraní sa vojde Noel dnu. Na sebe mal tmavo modrú košeľu a čierné oblekové nohavice.

,,Už prišli."povie a rukov naznačí nech idem. Ja len prikývnem. Povzbudzujúco sa na mňa pozrie a usmeje sa.

Shádzam schodmi a počujem už hlasy. Už som bola skoro dole. V tom som si myslela že odpadnem. Úplne som zamrzla. Stretli sa nám pohľady. Bol to on. Ten muž, s ktorým som tancovala. Ale ako? Bol tiež prekvapený. Otec niečo šiel povedať, no nemohol pretože sme ho prerušili.

,,Ty?"

,,Ty?"

Povieme naraz. Všetci sa na seba nechápavo pozrú. No až starší pán, predpokladám jeho otec, sa spýta.

,,Vy sa poznáte?"

Naozaj sa ospravedlňujem za gramatické chyby😑.

Taaakk a zase nová kapitola. Nech sa lúbi. Veľmi ma teši koľko prečítaní už mám. Dnes taká dlhšia kapitola. Ďakujem za hviezdičky a komentáre. Ľúbim vás😍😁♥️♥️♥️♥️♥️.