9. kapitola

4.9K 115 0
                                    





S Noelom a Matteom sme zišli dole. Cestou Matteo niečo rozprával a všetci sme sa smiali. Neuvedomili sme si že sme už v salóniku a smiali sa naďalej. Naozaj mi zlepšil jeho humorom náladu.

,,Ehm ehm."zakašľal môj otec.

Všetci traja sme vtedy stíchli. V salóniku už boli všetci. Aj ten idiot. Sadli sme si tak ako predtým. Takže som sedela vedľa debila. Ani sme sa na seba nepozreli.

,,Tak s Rudolfom sme sa rozprávali a rozhodli sme, že oznámenie o vašom vzťahu bude budúci týždeň. Zásnuby o mesiac a svadba o tri mesiace teda dva mesiace po zásnubách."povie môj otec. Mna dobrá nálada razom prešla.

Zatvárim sa dosť hnusne. Ani Damien nevyzerá byť nadšený z tohto fiaska. Ale nič nenarobíme.

,,O ešte moja budúca nevesta. Aby sme nezabudli zajtra sa vraciame do Taliánska a ty ideš už s nami."povie Rudolfo akoby nič. A to oslovenie som akože prepočula.

Pozriem sa teraz dosť prekvapene. Robíte si zo mňa srandu. To nie je možné nebola som na to vôbec pripravená. Aj mama nevyzerá práve nadšene.

,,Čože? Tak skoro? Otec?."pozriem sa spytavo naňho.

,,Dcérka je to mafia. A oddnes si už Damienova priateľka."povie.

Damien len ticho sedí. Jemu to je asi jedno. Ale mne nie. Veď sa ešte musím rozlúčiť so Sophie.

,,Tak dobre. Ďakujeme za pohostenie. My už pôjdeme. Zajtra sa vidíme Lea. A let máme až večer aby si si stihla všetko zariadiť."oznámi mi pán Rudolfo. Ja sa rozlúčim a hneď idem do svojej izby.

Ako mi to môžu urobiť? Súhlasila som so všetkým aspoň o tomto sa mohli somnou poradiť. Nemám slov. Taliánsko. Raz sme tam boli na dovolenke. Mala som dvanásť. Nie je to až tak ďaleko. Let stadiaľ tam trvá asi dva hodiny. Aspoň tak.

Od zajtra budem mať nový život. Neviem si ani predstaviť aké to bude. Prúd mojích myšlienok preruší klopanie. Osobu nechám vstúpiť dnu. Otec.

,,Môžem nachvíľu?"spýta sa. Ja prikývnem. Vojde a sadne si na posteľ vedľa mňa.

,,Slniečko moje. Nerád ťa vidím takúto a hlavne keď je to ešte kvôli mne. Ja viem, že je to pre teba ťažké, ale ver mi iná možnosť nebola. Neboj sa veď Damien nie je zlý chlapec. Výdať sa budeme najčastejšie ako to pôjde. My pôjdeme tam alebo ty zas tu. Viem že o tvoju ochranu sa báť nemusím. Oni ťa ochránia a ty si ajtak skúsena a jedna z najlepších. Čo ty vieš? Možno to bude úpnle inak ako si to predstavuješ zlatko. Mama je tiež kvôli tebe smutná. Skús sa aspoň usmiať."rozpráva mi a chytí mi nos.

Ja sa slabo usmejem a obíjmem ho. Viem, že on mi chce len dobre.

,,Ja viem otec. V mafii nejde o lásku tu ide o peniaze, moc a havne o život."poviem.

,,Presne. Toto je svätá pravda. Zavolal som tu Sophie dnes nech je s tebou."dá mi ešte pusu na čelo a odíde.

Potešila som sa aspoň Sophie. Hneď po otcovi do izby vstúpi brat.

,,Môžem kuriatko?"ja sa zasmejem a prikývnem. On si už ľahne rovno vedľa mňa. Ako keď sme boli malí.

,,Viem, že si smutná. Poznám ťa asi najlepšie. Pozri mafia je krutá. No ty musíš byť veľmi silná. A to ty si. Budeš mi chýbať. Ale budem ťa chodiť navštevovať. Už som sa skamarátil aj s Matteom. Je úplne ako ja. Oni nie su zlí. Ty sa my tam len drž kuriatko."usmeje sa mňa a tiež mi dá pusu na čelo.

,,Si ten najlepší brat akého som mohla mať. Som na teba hrdá Noel. Aj ty sa tu maj dobre. A už prestaň trápiť dievčatá a nájdi si radšej poriadne dievča. Jasné musí byť z mafii. A ver mi že ja silná budem."poviem mu.

,,Okay ja idem už. Má vraj prísť Soph. A ešte som ti mal povedať, že Julia s dievčatami ťa pobalí."povie mi a už ho niet. Išla som sa zatiaľ rýchlo osprchovať.




Mala som rýchlu sprchu. Obliekla som si šortky a tielko  vlasy som nechala nech sa vysušia normálne. Keď som vyšla z kúpeľne na posteli už sedela Soph a mala tašku plnú sladkostí.

,,Miláčik. Viem všetko. Budeš mi veľmi chýbať. Ale ver mi budem ťa tak často navštevovať ako sa bude dať. Inak našla som toho tvojho na internete. A bola som škovaná. Toto nemohla byť náhoda. Vy budete tým najkrajším párom. Okay, ale dnes tu nie som aby som riešila toto. Dnes večer len ty, ja , filmy a jedlo. Ako za starých čias."povie mi a ukáže na tašku vedľa nej.

,,Len jedna vec, my nie sme naozajstný pár a je to idiot, ale o tom potom. Máš pravdu dnes je to poslednýkrát čo budem takto slobodná. Tak poďme dole do kinosály. A ešte milujem ťa najviac na svete."usmejem sa na ňu a obíjmem ju.

Táto vila. Ma tri poschodia plus ešte niečo ako podzemie alebo ako to nazvať. A v podzemí máme menšie vlastné kino.








Otvorila som oči. No cítila som ešte únavu. Soph spala vedľa mňa. Zobrala som mobil a uvidela ako na obrazovke svieti 12:17. Je dosť neskoro, ale spať sme šli až o 4 ráno. So Soph sme si pozreli dva filmy A potom sme sa rozprávali úplne o všetkom. Povedala som jej o tej návšteve, svoj názor a všetko čo som potrebovala. Ach dnes večer už odchádzam. Je to tu.


Takk nech sa lúbii♥️. Trošku neskôr. Nechcem sa vyhovárať, no mám naozaj zo školy veľa práce. A nie len škola ale chodím aspoň behať. Ked už nemôžme ísť nikde. Ja dúfam že aj vy si robíte svoje úlohy. Majte sa dobre a hlavne buďte zdraví. Taak paa paa♥️♥️🥰.

DOHODA Where stories live. Discover now