DOHODA

16. kapitola

,,Tak čo?"spýta sa Damien.

,,Marck môžeš odísť."pozriem sa naňho. On sa pozrie na Damiena. Idiot prikýne.

,,Ovládaš aspoň základné veci?"spýta sa a medzitým pripravuje pištoľ. Ja pokrútim hlavou.

,,Ccc za koho ma máš? Že základné veci."zasmejem sa. Dávam si dole vestu a ostatné veci.

,,Takže ty nie si žiadna mačička. No ukáž sa."dal mi pištoľ a ukázal rukou že, môžem. Ja som si ho nabila namierila a vystrelila presne do stredu terča. On zapískal.

,,Mhm si dobrá ale."povedal a prišiel ku mne. Postavil sa za mňa. Ruky dal predo mňa a zobral pištoľ. Má veľmi pekné dlane. Pištoľ v jeho dlaniach vyzerala elegantne.

,,Máš veľmi dobrú strelu a všetko no priveľmi sa na to sústreďuješ. Nebuď taká upjatá a vychutnávaj si to. Uvoľni sa. Ako keby si robila činnosť ktorá,je pre teba úplne priroredzená a nie ako keby ťa to nútili robiť."šepká mi do ucha.

,,Mhm vanilka."zašepká mi tesne vedľa ucha po tom čo ovonial moj krk. Mala som zvláštný pocit v žalúdku. Jeho hlboký hlas ho vo mne vyvoláva a zimomriavk som mala po celom tele.

Priblížil sa viac k mojím perám a ja som sa automaticky otičila viac k nemu. On ma otočil k sebe úplne a oprel ma o múr. Naše pery sa skoro úplne dotýkali.

,,Zabila si už niekoho?"zašepká tesne vedľa mojích pier.

,,Pištoľom málokrát preferujem tichú smrť."zašepkám aj ja. Hneď ako to dopoviem sa prilepí na moje pery. Bozkávali sme sa dravo a vášnivo vôbec nie jemne. Chcela som prestať no nemohla som. Ruky chcel dať pod moje šaty v ten moment mi zablískala v mozgu červená kontrolka a odstrčila som ho.

,,Nie. Pôjdeme už?"spýtam sa ešte stále zadychčane. On len prikývne.

Cestou von zo skladu sa ešte Damien zdržal trochu dnu a ja som ho čakala v aute. To čo sa stalo v tej strielnici sa stalo prvý a posledný krát. Ako som mu mohla podľahnúť? Som hlúpa, hlúpa, hlúpa. Dobre stalo sa nevadí.

Práve sme dorazili pred vilu. Vystúpili sme. Od toho  ,,incidentu" sme spolu neprehovorili. Vošla som dnu. A zišla dole. V obývačke sedel pán Rudolfo s Albínou.

,,Dobrý večer."pozdravíme sa s Damienom naraz.

,,Vitajte."povie Rudolfo a Albína len prikývne.

,,Tak ako bolo Lea?"spýta sa ma Rudolfo.

,,Dobre zastrieľala som si a Damien mi ukázal aj váš sklad. Teraz ak ma ospravedlníte pôjdem si trochu ľahnúť."poviem

,,Iste. Počkáme vás na večeri."

Damien si sadne k otcovi a ja idem do svojej izby. Otvorím dvere a hneď sa hodím na posteľ.

,,Hlúpa, hlúpa, hlúpa."hovorila som sama sebe a kopala pritom nohami do vzduchu. V tom niekto vošiel do izby.

,,Prepáč že, som neklopala. Môžem?"opýta sa Albína. Ja prikývnem a ona vojde. Sadne si ku mne na posteľ.

,,Tak hovor čo ten kretén urobil?"povie hneď.

,,Nič. Čo by mal urobiť?"pozriem sa na ňu.

,,Nie som slepá Lea."ľahne si ku mne.

,,Bozkávali sme sa."

,,To snúbenci robia."

,,Vieš dobre ako je to medzi mnou a Damienom."

,,To áno tak hovor."

,,Čo mám hovoriť?"viem veľmi dobré čo mám hovoriť.

,,No ták Leaa."

,,Tak dobre."zasmiala  som sa a všetko jej povedala.

,,Wáu. Môj bratranec sa nezdá."zasmeje sa Albína.

,,Ha Ha Ha vtipné. Nebolo to nič. Len ma štve že, som mu podľahla."rozprávame ako keby sme boli už dlhoročné kamarátky. No pri nej som mala pocit že, nimi aj sme a že, jej môžem veriť. Trošku sme sa ešte rozprávali a rozhodli sme sa ísť dole na večeru.

Pri stole sedeli len Rudolfo s Izabellou.

,,Kde sú Matteo a Damien?"spýta sa Albína.

,,Damien dnes nebude s nami večerať dnes niečo má. A Matteo by tu mal byť každú chvíľu."Rudolfo vystveľuje. Že, ten idiot vraj niečo má. Akúrat len tak prášenie tej blondavej kurvy. Sadli sme si k stolu a presne vtedy vošiel Matteo.

,,Dobrý večeer. Sesternička vitaj."pozdraví sa Matteo a privíta Albínu. Všetci si už konečne sadneme za stôl a začneme večerať.

,,Tak...porozprávaj nám niečo kde si bola tento krát?"spýta sa Izabella. Albína nám začala rozprávať všetky jej príhody a poukazovala nám aj fotky. Oni si ešte sadli do obývačky no ja som bola strašne unavená. Ani som sa neosprchovala. Prezliekla som sa hneď aj zaspala.

Keď som vstala  rozhdola  som si ísť  zabehať. Práve sedím pri nejakom jazere a pozerám sa na prírodu. Dnes pôjdem za Rudolfom a spýtam sa ho kedy môžem nastúpiť do firmy. Dnes nemám nič konkrétne na pláne. Už o 4 dni budú zásnuby. Určite budem potrebovať nejaké šaty. No nič dám si ešte jedno keločko okolo a idem  ,,domov".

Ánooo viem. Nevydala som nič už týždeň. Mrzí ma to no v poslednej dobe chodíme na veľa výletov. A k tomu aj škola. No budem sa snažiť. Ďakujem za prečítania a hviezdičky luuubim vaas💓💓💓💓.