DOHODA

8. kapitola

Po zaznení otázky či sa poznáme nastalo minútové ticho.

,,Nie."poviem

,,Áno"povie on.

,,Teda Áno."poviem a už zídem úplne dole. Všetci na seba nechápavo pozerajú. Otec sa na mňa pozrie s otázkou v očiach.

,,Poznáme sa. Teda nepoznáme. On je muž, s ktorým som včera tancovala."poviem. Zrazu sa všetci usmejú. Okrem mňa a jeho. Teraz sme zase nechápali my.

,,Výborne. Superrr. Toto nám zahralo do karát."povie môj otec.

,,Presne. Aká náhoda. Ale príjemná náhoda."povie pre zmenu jeho otec. Už mi to doplo. Teraz už média uveria ľahko.

,,Tak dobre poďme ich zoznámiť."povie jeho otec.

,,Tak dcérka toto je Pán Rudolfo Castano. Jeho manželka Isabella Castano a jeho synovia Matteo a Damien Castano."zoznamuje nás otec. Popri rozprávani ukazuje na nich. Ja sa na nich usmejem. Falošne samozrejme.

,,Toto je Lea moja dcéra, môj syn Noel a manželka Claudia."všetci si podáme ruky. Aj s Damienom. Mal pevný stisk. No čo sa od takého chlapa dá čakať. Damien tak sa volá. Vedela som to už aj predtým, ale na titulke bolo napísané  Sebastian. Okay nerišim.

,,Tak poďme do jedálne."povie otec a ukáže rukou kam máme ísť.

Všetci  sme si sadli. Za pravý vrch stola si sadol otec za ľavý zas mama. Po pravej strane otca si sadol pán Rudolfo  vedľa neho jeho manželka. Oproti ním teda po ľavej strane otca Noel a Matteo. Tí si padli hneď. A ja po maminej pravej strane. Teda vedľa Mattea. A oproti mne Damien.

,,Tak všetci vieme prečo sme sa tu takto stretli. Naše deti spoja naše rodiny v jednu a to manželstvom. Dúfam že sa nám len bude dariť. Budeme silnejší a naše gangy porazia veľa ďalších. Dúfajme že toto rozhodnutie bude mať len pozitívne výsledky."povie môj otec.

,,Presne tak León. Som nesmierne rád, že týmto činom sa naše rodiny spoja v jednu. Všetko ohľadom zasnúb si dneska povieme. Prajem vám dobrú chuť."povie pre zmenu pán Rudolfo.

Ja som mala  výraz akoby som šla na popravu. Každý jedol a medzitým si aj niečo povedali. Damien sa párkrát zapojil do ich konverzácie, no väčšmi bol na mobile a s niekým písal. Ja som sa len s tým jedlom hrala. Nemala som absolútnu chuť do jedla. Ešte, že si ma nevšímali veľmi. No Noel sa na mňa letmo pozrel a stiskol mi povzbudzujúco ruku. Mám asi najlepšieho brata. Vytvorila som taký jemný úsmev. Tentokrát nefalšovaný.

,,Ako vidím dojedli sme. Presuňme sa do salóniku. Julia priprav každému kávu."povie Otec.

My sa presunieme do salóniku. Otec s mamou a Noelom si sadnú na jeden gauč. Pán Rudolfo s pani Isabellou a Matteom na druhý. A nám s Damienom ostal už len taký menší gauč. Presne pre dvoch. Naozaj nenápadné. Sadneme si. Julia donesie kávu. Každý si zoberie a začnú sa rozprávať.

,,Prepačte hneď sa vrátim. S dovolením."poviem a postavím sa. Rozhodla som ísť trošku na terasu naozaj mi bolo zle.

Takto slušne ako dámička sa bežne nesprávam, ale tak od malička som bola učená ako sa správať v spoločnosti.  Naozaj mi je z toho zle ako tam všetci búrlivo rozprávajú o nás a tak celkovo. Akoby sme tam my dvaja ani neboli. Je to od nich nepekné. A tá jeho matka. Isabella. Oná sa na mňa pozerá ako na psa. Naozaj jej pohľad nie je veľmi príjemný. No ja sa snažím na sebe nedať poznať žiadnu emóciu, ktorá by im urobila radosť. Okay radšej sa vrátim.

Vrátila som sa. No Damien tam nebol. Lepšie pre mňa. Otec s Rudolfom sa ospravedlnili a išli k otcovi do pracovne. Mama s Isabellou o niečom rozprávali. Predpokladám o jej kozmetike. Aj Noel s Matteom tu nie sú.

,,Lea Noel išiel do herne aj s Matteom. Povedal mi že potom máš ísť tam."povie mama. V dome máme takú miesnosť kde si môžte zahrať billiard, poker no aj automatové hry. To je niečo pre môjho brata. Výjdem schodmi hore. Pôjdem do prava. No keď zabočim do druhej chodby do niekoho narazím dosť silno.

,,Au."poviem a chytím si hlavu. Zdvihnem svoj pohľad k osobe, do ktorej som vrazila. Naozaj? On?

,,Hou hou maličká. Dávaj si pozor ako ideš."povie jeho hlbokým no príjemným hlasom a odíde. Asi k otcovi do pracovne.

,,Kto ti tu je maličká ty idiot."poviem si už pre seba. Veď mám 172 cm ako môžem byť maličká. No pri ňom asi aj hej. Veď on má určite 185 aj viac.

Okay beriem späť to, že je pekný a neviem čo. Odo dnes ho nenávidím. Neviem ako som ním mohla byť očarená včera. Určite to bolo tým alkoholom. Aj keď som nemala veľa.  Veď je to namyslený idiot. Ešte aj ten jeho výraz. Najradšej by som ho zabila. Ešte len nič a už ma irituje

,,Achhh."jemne skríknem a dupnem nohou. Prečo práve taký idiot? Vojdem radšej už dnu.

Noel s Matteom hrajú strieľačky. Typickí chlapy. Boli do toho tak zažratý, že si nevšimli že som prišla. Rozhodla som sa ich vystrašiť. Pomaly som išla k ním a hlavne potichu.

,,Buuu."vykríknem a dotknem sa ich pliec. Oni od ľaku skoro spadli zo stoličky. Začala som sa smiať.

,,A vy ste mafiáni?"rozosmiala som sa ešte viac.

,,Ha ha ha  naozaj smiešne."povie ironicky Noel.

,,Mali ste sa vidieť."začnú sa smiať aj oni.

,,Páči sa my tvoj zmysel pre humor švagrinka. My si budeme rozumieť."postaví sa Matteo.

,,Ešte raz mi povieš švargrinka nechci vediť čo sa stane."poviem. Naozaj švagrinka? On dá ruky do obranného  gesta. Všetci ss zasmejeme. Aspoň s ním bude sranda.

8.kapitola nech sa luuubi♥️♥️♥️.  Som rada že sa vám páči tento príbeh. A ďakujem veľmi pekne za hviezdičky veľmi si to vážim♥️😁.