Molinium

14.kapitola

Sobotný deň sa už od rána mohol pýšiť slnečným počasím, aj keď pocitová teplota bola zrelá na bundu. Marcel usadený za volantom pochlipkával kávu a premýšľal, či predsa len Džonyho nápad, akým štýlom odovzdať zákazku, patril medzi najšťastnejšie. Samozrejme, že nepatril, ale Džony sa s tým vysporiadal. Z vchodu bytovky vyšiel síce iba v šiltovke, okolo krku nasadenej buffke, mikine a ľahkých šortkách, lenže spod nich mu trčal zvyšok neoprénovej kombinézy, ktorú schovával pod oblečením. S obrovským vakom zaveseným cez plece a veslom zovretým v ruke dokráčal ku zadnej časti auta, aby tam mohol zložiť svoju batožinu. Hneď ako otvoril kufor, zbadal čierny batoh. Posledná várka Molinia. Bodka za posledným obdobím. Niečo, ako keď vám niekto povie, aby ste zahodili svoju minulosť a pozerali do budúcnosti. Niečo podobné predstavoval ten batoh. Po chvíli sentimentu k nemu zložil batožinu a následne naskočil vedľa Marcela na miesto spolujazdca.

"Tak čo? Môžeme vyraziť?" Usmial sa Džony s výrazom, akoby sa chystali niekde na výlet.

"Ešte nie." Marcel zdramatizoval chvíľku, ale len do doby, kým spoza sedadla nevytiahol kávu aj pre Džonyho. "Až teraz môžeme."

Slnkom zaliatymi cestami si to cez výpadovku namierili von z mesta. Rádiová hitovka, ktorá v celom svete búrala hitparády začala Džonymu píliť uši, tak sa podujal robiť dídžeja. Hneď prepol rádio na usb a listoval v Marcelovom playliste. Naslepo poposúval pesničky v rýchlom slede a keď začul rezké rockové riffy, prepínanie prerušil. Do svižného tempa sa pridal Scott Lucas so svojim spevom.

Cutting the smooth connective tissue

On and on and on

The rude dissecting issues

Raids before the dawn

On and on and on

Deluded thoughts of prescience

Never been so wrong

It's on and on and on

Na displeji striedavo blikala minutáž a nápis LOCAL H - WINTER WESTERN. "Toto ti je dobré." Uznanlivo pokyvoval Džony a popri tom si upíjal z kávy. "Ináč nechcem ti moc kecať do úlohy kuriéra, ale tiež nie je najlepší nápad nechávať ruksak plný tabletiek hneď na kraji kufra, kde bije do očí. Pre istotu som ho schoval za svoj vak." Vážne pozrel na Marcela.

"Prosím ťa, celé leto aj jeseň boli hliadky obmedzené, je problém vidieť stopovať policajtov, nie aby ti k tomu robili kontrolu auta. V tejto dobe môžeš bez stresu prevážať zastrelenú zebru cez celú republiku." Marcel odľahčil Džonyho pripomienku.

"To máš pravdu, na niektoré aktivity je čas pandémie ako stvorený." Trošku upokojený sa oprel do sedadla a sledoval, ako sa pomaly približujú k prvému záchytnému bodu.

Keď Marcel opatrne nacúval ku vjazdu určenému pre vodákov, Džony urýchlene začal s prípravami. Kým cez kompresor nafukoval kajak, hodil do kufra mikinu aj šortky, až ostal iba v neoprénovej kombinéze, ktorá mu kopírovala vyšportovanú postavu. Pozrel na barometer a ten dal celej akcií zelenú. Pripravený kajak prisunul k vode, z kufra vzal veslo a cez plece prehodil ruksak, ktorý mal momentálne hodnotu stopäťdesiattisíc eur.

"Džony, nešlo to spraviť ináč? Nejak.." Nenachádzal Marcel slová.

"Myslíš normálnejšie?" Doplnil Džony.

"Presne, to je ten správny výraz. Normálnejšie"

"No išlo, ale snažím sa o to, aby nám neostali za chrbtom zavesené gorily z východu. A na druhú stranu, je to posledný kšeft, tak prečo by nemal prebehnúť štýlovo." Usmial sa Džony a napravil si šiltovku.