Molinium

38. kapitola

Sobota, deň D. Džony doobeda stihol krátke stretnutie a kávu so Sofiou na chalupe, aby sa uistil, že je stále všetko v poriadku. Na obed ju príde pozrieť sestra a potom plánujú potulky po okolitých lesoch. Čo sa mu veľmi pozdávalo a sľúbil, že na budúce by sa k podobnej aktivite pripojil.

Ďalší na ranu prišiel Joseph a s ním chcel dotiahnuť ešte pár detailov, ale tam si Džony viac menej vypočul, že je všetko stopercentne pripravené a má sa zaujímať hlavne o svoju časť plánu.

Ostávajú pred ním už iba dva telefonáty a najhoršia časť z celého dňa, čakanie do štvrť na šesť.

* * * * *

Sváko dostal informáciu, že čas stretnutia je potvrdený na šiestu. To znamená, že Šváb musí najneskôr do štvrť na sedem doručiť vak na miesto. Dal si preto Švába zavolať do kancelárie pre posledné inštrukcie.

"Čím skôr, tým lepšie, ale najneskôr do štvrť na sedem. Zvládneš to?" Sváko opatrne položil na stôl ťažký vak, ktorý vytiahol z vysokého oceľového trezora.

"Sklamal som vás niekedy šéfe."

"Zatiaľ nie a snáď to tak aj ostane. O kamerovom systéme ti nemusím hovoriť?"

"Celú noc som sa s tým bavil a pravdepodobne bude mať dnes na hodinu výpadok." Šváb nahodil nevinný úsmev.

"Chlapče, ako to ty robíš?" Sváko neveriacky pokýval hlavou.

"Žiadny kúzelník neprezrádza, aký trik stojí za jeho kúzlom, aby celé predstavenie neprišlo o wow efekt, takže ak mi už nič nechcete zdeliť, pustím sa do práce."

"Ešte jedna vec." Sváko si nasadil rukavice a z trezora vytiahol drevené puzdro pripomínajúce tabuľu v rozmere meter a pol na výšku a pol metra na šírku. "Polož ho mimo dráhy výbuchu, aby sa nepoškodil."

"Konečne žiadosť, pri ktorej sa zapotím a negarantujem, že sa bude dať splniť." Sváko vyplašene pozrel na Švába. "Nie šéfe, srandujem." Šváb sa z chuti zasmial. "O štvrť na sedem máte všetko na mieste."

* * * * *

Monika naštvane pozerala na hodinky a čakala, kedy jej Džony zavolá. Vraj požaduje zásahový tím neopodstatnene. Tak znela odpoveď od kompetentných. Každopádne to nič nemení na fakte, že sa mieni akcie zúčastniť.

Včera mala s Džonym krátky telefonát, kde prijala dohodu a on stanovil približný čas na šiestu podvečer. Ešte však sľúbil, že behom soboty všetko upresní. Nervózne prechádzala po celom byte a nevedela či ju viac pálilo zamietnutie komanda, alebo čakanie na potvrdzovací hovor. Keby aspoň nevolal z utajeného čísla, mohla sa ozvať.

Netrpezlivé pobehovanie celkom nečakane prerušil zvonček. Mal volať, nie prísť. Monika v domnienke, že začuje Džonyho hlas, zdvihla slúchadlo pri dverách.

"Prosím?"

"Monika, tu Milan Gauber, môžem na pár slov?"

"Samozrejme."

Monika prekvapene zavesila slúchadlo a tlačidlom na stene odomkla vchodové dvere. Milan Gauber, Monikin priamy nadriadený prišiel na návštevu mimo služby. Čo môže očakávať nevedela. Keď výťah zastavil na treťom poschodí, Monika už čakala vo dverách.

"Čaj, alebo minerálku?"

"Prišiel som len na skok, ale ďakujem." Hneď sa usadili v kuchyni a Gaubner pozrel Monike do očí. "Čo sa deje?"