Molinium

5.kapitola

"To nemyslíš vážne?" Vykríkol Marcel na Džonyho, keď mu ráno prišiel oznámiť novú verziu plánu. S roztrasenými rukami vytiahol cigaretu a ledva si ju zapálil.

"Prečo nie?" Nechápal Džony.

"Vieš kto ten klub vlastní?" Zasupil na Džonyho, pričom si potiahol z cigarety.

"Nejakí Ukrajinci tuším."

"Áno, Dimitrij s Olegom. Ale to nie sú žiadni feťáčikovia spod mosta, s takými ľuďmi si je lepšie nezačínať."

"A čo iné nám ostáva? Ten klub ma pre nás najväčší potenciál pre jednorazový obchod." Prehovoril vážne Džony.

"Ako si to teda predstavuješ?"

"V piatok zájdem do klubu s testovacou vzorkou. Predostriem podmienky obchodu a o týždeň sa prídem poinformovať či súhlasia. Žiadna výmena čísel a dokonca nebudú poznať ani tvoju, ani moju identitu. Výhodu v obchode s nimi vidím hlavne to, že ako organizátori najväčších párty budú mať kde Molinium posúvať. A čo je pre nás dôležité, nemyslím si, že by mali väzby na políciu. Takže ideálni kúpcovia."

Marcela tento výklad trochu ukľudnil aj keď stále bol na pochybách. Boli v ťažkej situácií. Miesto pôvodnej verzie, kde chceli na poslednom obchode priraziť cenu nahor, budú radi ak sa celej zásielky zbavia za pôvodnú cenu. Priorita však bola, nech sa jej zbavia jednorazovo. Pri troche šťastia sa to môže podariť.

Od Marcelovho domu čakala Džonyho nepríjemná cesta. Písala mu totižto Tomášova mama. Nevedel o čo ide, správa bola stručná, ale nečakal nič dobré. Hlavne stretnutie s ňou nebude patriť k tým ľahším. Akoby aj mohlo, keď jej syna práve zavreli do chládku.

Červený Seat zaparkoval pred rodinným domom typickým pre osemdesiate roky, zhlboka sa nadýchol a s veľkou nevôľou cez ťažkú železnú bránu namieril k vchodovým dverám. Nestihol ani zazvoniť, keď sa pred ním otvorili dvere. Pohľad na Tomášovu mamu nebol príjemný, čo sa však v tejto chvíli dalo čakať. Strapaté vlasy, červené zaslzené oči a pod nimi výrazne kruhy. Odkedy vstala, nenašla sily aby sa prezliekla, tak chodila celý deň v župane. Ani nie chodila ako skôr sedela pri víne v kuchyni.

"Ahoj Džony, poď dnu." Jej hlas znel unavene.

Džony nenamietal a nasledoval jej kroky do kuchyne. Tam ho čakal nepekný pohľad, kuchynská linka plná špinavých riadov a na stole tri prázdne fľaše od vína a jedna poloprázdna. Na zemi popadané kúsky jedla a celú miestnosť sprevádzal alkoholový opar. Len čo vošli, z kuchynskej linky vytiahla obálku a podala ju Džonymu.

"Toto ti tu nechal Tomáš. Vraj si bol jediný komu veril."

"Čo je to?" Džony vzal začudovane obálku do rúk.

"Neviem, nepozerala som čo sa tam píše. Povedal, že pokiaľ raz skončí v base, mám to dať tebe. Vraj mu odkaz v liste môže pomôcť, aby nedostal ešte väčší trest." Pri poslednom slovnom spojení sa jej po líci skotúľala slza. "Povedz mi. Prečo sa to muselo stať? Prečo si nedal povedať a cez podmienku musel opitý šoférovať? Vždy si ho ťahal z problémov a ja som dúfala, že si z teba zoberie príklad." Prestala zvládať príval emócií a silným objatím stlačila Džonyho, pričom sa mu vyplakala na ramene. Ten akosi nevedel, ako v danej situácií zareagovať, tak jej len zľahka potľapkal po chrbte.

"Bude dobre, niečo vymyslíme." Snažil sa ju utešiť, aj keď sám vedel, že sú to len slová do vetra.

"Je to všetko moja vina. Mala som sa mu viac venovať. Som zlá matka."

Po týchto slovách ju chytil za ramená, odsunul a pozrel do očí.

"Nie ste zlá matka, práve naopak. Mal len zlú partiu a ta ho stiahla."

Tomášova mama si utrela slzy a bez toho, aby niečo povedala, odišla z kuchyne. Nepríjemná situácia a to ešte bol zvedavý, čo ho čaká po otvorení obálky. Otvorenie obálky je vec ktorá trvá približne dve sekundy. Výnimka nastáva, keď ju lepí mentál ako bol napríklad Tomáš a spoj zalepí sekundovým lepidlom. Tým pádom ju musíte roztrhať, tak ako to urobil Džony. Z potrhanej obálky nakoniec vytriasol zložený papier zapísaný Tomášovým neúhľadným písmom.

"Serus Starký, ak toto čítaš, pravdepodobne sedím v base. Vieš ako, podmienka a môj životný štýl jednoducho zaváňajú prúserom. V humne na záhrade je drevená skrinka, pod ňou nájdeš niečo, čo by mi pri policajnej kontrole dokázalo pridať na treste a mamke narobiť starosti. Si jediný komu môžem veriť, tak ťa prosím, keby si s tým niečo spravil."

Tomáš

Džony bez váhania nasledoval inštrukcie z listu, to bolo najmenej, čo mohol pre kamaráta urobiť. Betónovým chodníkom prešiel na koniec záhrady k spomínanému humnu. Veľké vráta pootvoril len natoľko, aby medzerou prekĺzol. Svietiť nebolo treba, špáry medzi doskami na stenách prepúšťali dostatok svetla. Staré kosy, sekačka na žihľavu, kosačka, bicykle, fúrik, hrable a mnoho ďalších predmetov udrelo Džonymu do očí, no drevenú skrinku nikde nevidel. Pre istotu vyšiel von, aby sa uistil, či nemajú aj ďalšie humno, no žiadne nevidel. Ešte raz začal mapovať interiér a keď mu padol zrak na starú plachtu prehodenú cez niečo nevysoké, nabral pocit istoty. Keď plachtu potiahol za koniec, zjavila sa pred ním skrinka z Tomášovho opisu. Keď ju odsunul, presne podľa očakávaní objavil v dlážke vyklápacie drevené vrátka a pod nimi čierny ruksak.

"Čo si si to na mňa pripravil." Popod nos si zamrmlal, keď sa pustil do rozopínania zipsu.

Pervitín, kokaín, zlaté hodinky a kradnutá pištoľ. Celý obsah, ktorý by Tomášovi pri udelení trestu vedel poriadne priťažiť znova zazipsoval, skrinku vrátil do pôvodného stavu a išiel ešte raz pozrieť Tomášovu mamu. Tá však pod vplyvom vína a ešte možno nejakých utlmovacích liekov v hlbokom spánku odfukovala na gauči. Džonymu to nedalo, kým odišiel, prikryl ju dekou, poumýval všetky riady a až potom s batohom preveseným cez plece zamieril k autu.

"Dúfala som, že si z teba vezme príklad." Veta, ktorá Džonymu rezonovala v hlave celú cestu. Keby tak Tomášova mama vedela, že Džony tiež nie je neviniatko a ťahali dlhodobo nelegálny kšeft, zmenila by názor.

Po tom, ako batoh ukryl na poschodí slamníka pri opustenej usadlosti, zastavil sa pri neďalekom horskom potôčiku. Zurčiaca priehľadná voda vytvárala okolo seba studený vánok. Tak ako pri usadlosti, tak aj tu sa poobzeral, či ho niekto nesleduje. Keď nabral istotu, že tomu tak je, ľavou rukou vytiahol Tomášov list, pravou k nemu priložil zapaľovač a dvakrát škrtol. Potom už len sledoval, ako stranu papiera behom pár sekúnd oheň nenávratne premenil na kúsky popola a dymu.