Molinium

41. kapitola

Erasmovia sa vrátili späť do galérie a na počesť tejto udalosti bola v pláne slávnostná recepcia. Žiaľ predpovedaná ďalšia vlna pandémie udrela rýchlejšie, ako sa pôvodne mohlo zdať. Aj keď každá krajina zvolila inú taktiku, Slovensko sa vybralo cestou tvrdých lockodownov. Ťažko povedať či opatrenia boli adekvátne a či o nich rozhodovali len odborníci, každopádne nastala doba, kedy sa spoločenský život dostal na bod mrazu a jediná jeho forma fungovala formou celoplošných testovaní. Nastávali potom aj humorné situácie, kedy napríklad Džonyho kamarát pracujúci v Belgicku sa tak hanbil za opatrenia z domoviny, že všetkým kolegom v cudzine radšej tvrdil, že je Slovinec.

Približne šesť mesiacov trvalo kým opatrenia zrušili a bolo konečne možné usporiadať večierok. To už bola jar a denné teploty dosahovali niekedy aj dvadsať stupňov.

Akciu usporadúval Sofiin strýko Michal, takže sa dostala medzi pozvaných hostí a tá si ako doprovod zvolila svojho priateľa Džonyho.

Hostí bolo neúrekom a keď mala slávnosť začať oficiálnym príhovorom, Sofia sa otočila na Džonyho. V červených šatách stála čelom oproti nemu a pohľadom si ho premeral.

"Vyzeráš exkluzívne." Džony podal Sofii kompliment.

Sofii sa objavil na tvári úsmev a jej líca chytili červenkastý odtieň. "Aj ty by si vyzeral, keby si sa viac upravil." Na krku mu stiahla kravatu a košeľu zastrčila za nohavice.

Všade naokolo šaty, obleky a dlhé príhovory, Džony sa na akcií tohto typu cítil nesvoj a dúfal, že sa dlho nezdržia. Podľa toho čo stihol odsledovať, štyria rôzni muži rečnili dokopy hodinu a pol. Letmým potleskom ocenil hlavne fakt, že rétorické okienko skončilo a znudene pozrel na Sofiu.

"Najeme sa a ideme?"

"Džony!" Sofia namosúrene prikrčila obočie.

"Chceš sa zdržať dlhšie?"

"Dobre, ty sa najedz, ja skočím za strýkom a až potom pôjdeme. Popravde sa mi tu tiež nechce byť." Prehodnotila Sofia situáciu, keď sa rozhliadla naokolo.

Zatiaľ čo si Sofia odbehla, Džony so syrovou roládou na tanieri kľučkoval pomedzi obrazy. Najväčšiu pozornosť samozrejme pútali Erasmovia, preto si ich nechal na záver, keď sa skupinka okolo nich rozpustí. Chvíľu to trvalo, preto si išiel do bufetu ešte naložiť a keď sa uvoľnil priestor, s obdivom prišiel k obrazu a vnoril sa do jeho atmosféry. Pohľadom skúmal jednotlivé detaily, pričom prestal vnímať okolie.

"Fanúšik fantazijného realizmu?" Nečakane prehovoril na Džonyho známy ženský hlas.

"Fanúšik Erasmov." Džony sa otočil a chcel žene zo slušnosti podať ruku, ale mal ju špinavú od rolády. "Nesú v sebe zaujímavý príbeh."

"Ja viem, až moc zaujímavý príbeh." Usmiala sa Monika. V spoločenských šatách neprípomínala ženu bojujúcu proti zločinu a isto len málokto z prítomných vedel, že sa obraz mohol vrátiť späť do galérie hlavne vďaka jej snahe.

"A ty nebudeš mať príhovor? Či tí dedovia v oblekoch cítia väčšie zásluhy za návrat obrazu?"

"Ja som ako superhrdinka, po nociach lovím zločincov a cez deň stojím nenápadne niekde v pozadí." Monika síce žartovala, ale jej popis celkom sedel na momentálnu situáciu.

"Takže Žilina City má vlastnú superhrdinku. Mne sa aj zdalo, že poslednú dobu čítam čoraz menej správ o kriminalite v uliciach." Džony zamyslene pozrel na okná smerom do ulíc.

"Budeme sa tváriť, že to nemajú na svedomí lockdowny, ale moje superschopnosti."

Zasmial sa Džony a v tom zbadal, ako ho hľadá Sofia. "No ale vidím, že po mne pátra moja Superhero, tak musím ísť. Už to tu na dnes balíme."

"Utekaj a poslúchaj." Zasmiala sa Monika.

"Sofiu, alebo zákon?"

"Aj, aj." Monika nadvihla ukazovák a sledovala, ako Džony odchádza. Potom upriamila pozornosť na Erasmov a nehladiac na pravidlá galérie končekmi prstou prešla po ráme obrazu. Z príbehu, ktorý obraz niesol, mala pred očami akurát tú časť, kedy ho objavila v podzemnej kancelárií v autoservise. Ubehlo odvtedy už možno pol roka, ale zimomriavky jej naskočili rovnaké, ako vtedy.

* * * * *

Džony potichu obišiel Sofiu a nenápadne ju štipol do zadku.

"Hľadáš niekoho?"

"Poďme, lebo si tu o nás pomyslia." Sofia pretočila očami. "Alebo skôr o tebe."

Chytili sa za ruky a rezkým krokom zbehli dole schodmi. Džony si začal povoľovať kravatu a cítil veľkú úľavu, už len zhodiť z nôh kožené lakovky a bude najšťastnejší človek na svete.

Džony Marcelovi tvrdil, že za peniaze zo kšeftu s Moliniom si kúpi kabriolet a svoj sen nakoniec premenil na skutočnosť. Pred galériou na nich čakal nablýskaný bordový kúsok. Džony skočil za volant, kravatu hodil za seba a hneď, ako sa prezul do tenisiek naštartoval. Videl, že zatiaľ je teplo len tak naoko, preto prehodil Sofii cez plecia svoje sako.

"Strýko je spokojný s akciou?" Vyzvedal Džony.

"Maximálne, doslova žiaril. Keď si predstavím, ako vyzeral pred pol rokom a teraz, nemôžem uveriť."

Džony zapol rádio a bez určenia cieľového miesta vyrazil vpred.

"Vieš ako sa hovorí." Z rádia sa ťahali tóny Sinatrovej hitovky "That's life". "That's life, that's what all the people say." Džony spieval spoločne so Sinatrom.

"Prestaň spievať!"

"You're ridin' high in April, shot down in May." Džony pokračoval, aj keď falošne.

"Džony prestaň! Spievaš hrozne."

"But I know I'm gonna change that tune. When I'm back on top, back on top in June." Posledné falošné tóny prinútili Sofiu nasmerovať prst na rádio pod hrozbou, že ho vypne.

Vtedy Džony stíchol a nechal vynikať zvonivý Frankov hlas. S vyhrnutými rukávmi na košeli a rozopnutým gombíkom sa zbavil stiesnenosti, ktoré pociťoval celý čas na recepcií a vychutnával si slobodnú jazdu so slnkom nad hlavou a Sofiou vedľa seba niekam do neznáma. Takto vyzerala Džonyho dávka Molinia, ktorú by neuvaril ani ten najšikovnejší chemik...