40. kapitola

29 7 1
                                    


Nedeľné doobedie strávil Džony so Sofiou u nich na chalupe. Tvrdil, že všetko nebezpečie zrejme natrvalo pominulo. Pri pohľade, ako ubolene kríval, ako ho bolel každý pohyb a ako aj čaj musel piť cez slamku, kvôli napuchnutej pere, zneli podobné silácke reči nedôveryhodne. Každopádne, aj keby boli pravdivé, chcela si ešte jeden deň vychutnať tu, v pokojnom prostredí obklopenom horami.

Bol to však jej strýko, ktorého naliehaniu nezvládla odolávať a zapla internet, aby si na spravodajskom portáli pustila správy o dvanástej. Jednalo sa o prekvapenie a nevedela čo očakávať, ale strýkov radostný tón naznačoval pozitívne správy. Každopádne nevedela o čo mohlo ísť, keď to nechcel priamo prezradiť.

Správy prekvapujúco nezačínali spravodajstvom o pandémií, ale o policajnej akcií.

Včera vo večerných hodinách prebehla v Žiline policajná akcia, pri ktorej sa zrejme podarilo zadržať zločineckú skupinu podozrivú z viacerých trestných činnosti. Jeden z jej členov mal dokonca spustiť paľbu na policajných príslušníkov a pri pokuse o útek bol zadržaný s väčším množstvom kryštalickej látky, ktorá bola odoslaná na expertízu. Medzi zadržané dôkazy mali patriť zbrane, munícia, nešpecifikované množstvo narkotických látok a dve kradnuté automobilové vozidlá. Polícia sa odmietla k prípadu vyjadriť, pretože stále prebieha vyšetrovanie. Nášmu portálu News sa však z nemenovaných zdrojov podarilo zistiť, že medzi zadržanými dôkazmi sa nachádza tiež obraz Erasmovia od Albina Brunovského, ktorý pred nejakým časom ukradli so Žilinskej galérie. Správu ešte budeme aktualizovať.

A teraz poďme k pandémií..

Sofia v tej chvíli spravodajstvo vypla, rovnako aj internet a s úsmevom pozrela na Džonyho.

"Teda a s obrazom si sa nepochválil a sám vieš, ako bol z neho strýko na prášky."

"Jediná vec s ktorou som nemal nič spoločné, je práve ten obraz." Džony pokrčil plecami, aj keď to hneď oľutoval, lebo zacítil bolesť po celom chrbte.

"Fíha, vieš že ide o jedinú vec, ktorá na mňa z celých správ mohla spraviť dojem a ty sa priznáš, že v nej nemáš prsty?"

"Povedal som si, že už budem k tebe iba úprimný."

"Hmm, to je dobrý krok smerom vpred." Spokojne sa usmiala Sofia a hlavou sa oprela o Džonyho rameno, ktorému sa na tvári najskôr objavila bolestivá grimasa, ale po ústupe prvotnej bolesti prešla do úsmevu.

* * * * *

Hektické dni skončili a Monika sa rozhodla po dlhej dobe tvorivej krízy opäť postaviť pred plátno. Stiahla si vlasy do copu, naliala pohár červeného vína a pustila pokojnú hudbu. Ak mala dlho problém načrtnúť čo i len prvotné rysy, dnes ťahy štetcom prichádzali akosi automaticky, prirodzene, bez dlhšieho premýšľania. Maľovala so zápalom, bez prestávok s jasnou ideou. Štetec odložila len prípade, keď sa išla napiť vína.

Po troch hodinách finišovala so základným náčrtom v čiernej farbe. So zahryznutou perou a čiernou šmuhou na líci doladila tieňovanie do dokonalosti a odstúpila od plátna.

Monika ostala pozerať na obraz a obraz pozeral na ňu. Ale doslova. Na plátno načrtla dve realisticky prevedené oči, ktoré niesli v sebe odkaz. Rovnaký odkaz, ako niesli Džonyho oči, keď Moniku strhol pred autom na prechode a prehlásil, že s obrazom Erasmov nemá nič spoločné. Vtedy v sebe niesli pravdu a to ako ju vnímala preniesla teraz na plátno. Oči na plátne neboli identické s Ďžonyho, mali len spoločný záblesk jedného momentu.

Ako ťa len nazvem? Monika s drevenou rúčkou štetca na perách premýšľala nad názvom obrazu. Pohľad pravdy, to je výstižné. Áno. Pohľad pravdy. Spokojne sa usmiala.

* * * * *

Muž, ktorý sa dokázal nepozorovane dostať do galérie, ochromiť ich bezpečnostný a kamerový systém a nakoniec odísť s obrazom bez stopy, nemôže považovať nejaký autoservis za prekážku.

Prvé dvere išli hladko. Nie tak hladko, ako sa to vykresľuje vo filmoch, ale hladko na reálne pomery. Druhé dvere, ktoré sa nachádzali priamo v pivnici išli trochu ťažšie. Bezpečnostný zámok vie potrápiť, ale nie je nezdolateľný. Podľa stopiek, ktoré mal Šváb na rukách, trvala celá akcia približne osemnásť minút, čo nie je najhorší čas, ale pri väčšej snahe bol skresateľný. Každopádne vak sa dostal na miesto doručenia pred limitom a to bolo hlavné.

Položiť drevenú tabuľu mimo dráhy výbuchu, teda mimo miesto, kade pôjde najsilnejšia tlaková vlna. Tak znelo druhé zadanie. Šváb odhadom zameral miesto, kde bude uložená nálož a na najbezpečnejšie miesto v miestnosti položil drevenú tabuľu. Keď ju opieral o stenu, spodnou časťou zavadil o čierny vak. Keď doň zo zvedavosti pozrel, zbadal pobalené malé pilulky pripomínajúce zinok. Už o takých počul. Molinium. Látka, ktorá sa zatiaľ nestihla dostať na zakázaný zoznam a aktuálny hit medzi mladými. Po krátkej úvahe usúdil, že vak s tabletkami, ktoré sa nenachádzajú medzi zakázanými látkami, na tomto mieste momentálne iba zaberá miesto a že bude dobrá protihodnota za obraz ukrytý v puzdre. Obsah vaku v ktorom bolo Molinium vymenil za obsah vaku, ktorý priniesol on. Bolo ľahšie vaky vymeniť za seba, ale z pohľadu zanechania genetických stôp, zvolil Šváb opatrnejšiu možnosť.

Deň po tom, ako Šváb úradoval v pivnici, prišiel za Svákom a položil mu na stôl tašku.

"Čo je to?" Prekvapene pozrel.

"Protihodnota za obraz."

Sváko otvoril tašku a neveriacky pozrel na Švába. "To je Molinium?"

Šváb pokrčil ramená, ale z výrazu sa dalo vyčítať, že si je na osemdesiat percent istý, že ide o Molinium. Sváko chvíľu premýšľal a potom sa rozhodol zavolať Džonymu.

"Džony? Neruším?"

"Nerušíš." Ozval sa Džony v telefóne. "Akurát som ti chcel volať. V prvom rade ďakujem za pomoc, super robota."

"Vôbec neďakuj, šlo o vzájomnú výpomoc. Volám však kvôli jednej veci. Ocitlo sa mi na stole Molinium, kvantum Molinia a premýšľam, či ho pôvodný majiteľ nechce späť, keď už sa veci v meste dávajú do normálu."

"Určite ho nebude chcieť, on sa nedáva do normálu, o začína novú kapitolu."

"Budem držať palce Džony." Sváko sa úprimne usmial a zložil.

Hmm, nová kapitola. Sváko sa prehrabol vo vaku, aby odhadom určil, na koľko je vlastne plný. Ja už som starý na zmeny a nové kapitoly. Vak nakoniec zavrel a pozrel na Švába. "Ďakujem Marek, super robota, keď Molinium predáme, dostaneš podiel."

MoliniumWhere stories live. Discover now