Molinium

8.kapitola

Keď v sobotu pred obedom Džony sledoval Marcela, ako si mieša z destilátu vlastnej výroby, tonicu a kociek ľadu drink a s akou chuťou z neho odpil, skoro ho natiahlo. V momente si spomenul na množstvo alkoholu vstrebaného predošlú noc. Ešte teraz cítil v ústach chuť kapitána, ktorú sa snažil zahnať nealkoholickým pivom.

"Vieš o tom, že Dimitrij a Oleg sú asi poslední dvaja ľudia v meste, na ktorých je vhodné používať arogantné správanie?" Marcel nahodil vážny výraz.

"Viem, ale to neplatí, keď ideš prezentovať návrh, ktorý sa neodmieta."

"Ty nie si normálny." Pokrútil Marcel hlavou.

"Musíš byť optimista. Ja sa napríklad vidím, ako si budeme takto o týždeň deliť peniaze a vypadneme z tejto špinavej brandže raz a navždy."

"Bodaj by to tak bolo."

"A keď už sme pritom, ako to vyzerá s prípravami?"

"Molínium pobalené, laborka zrušená a tabletovačku som včera odviezol. Čiže všetko je pripravené." Marcel sa na chvíľu odmlčal a pozrel na Džonyho. "Len či som to nebalil zbytočne."

"Prestaň. Zoberú ho. Na sto percent." Džony sa zahľadel do svojho nealkoholického piva a zamyslene pokračoval. "Už len kvôli Tomášovej mame to dotiahnem do úspešného konca a pošlem jej časť peňazí."

"No.. tá to má teraz ťažké." So smutným pohľadom dorazil Marcel svoj drink a hneď si šiel namiešať ďalší.

Džony si cestu od Marcela spestril prechádzkou okolo neďalekého jazera. Nahodený v elegantnom prechodnom kabáte, vytiahol z vnútorného vrecka cigaretu a silným potiahnutím ju zapálil. Husté obláčiky dymu mu obchádzali tvár a on ako v tranze sledoval zrkadlovú hladinu jazera. Dostal sa do bodu, kedy zamyslene pozeráte, ale hlavou vám nebeží vôbec nič. 

Tento zamyslený stav trval až kým nedofajčil cigaretu. Potom vytiahol mobil, aby skontroloval, či sa neozvala Neznáma. Ozvala.

"Tak to by som ťa štvrtky a pondelky ráno nechcela stretnúť :D A ako vidím, soboty ráno nemôžeš spať :D"

Džony v okamžiku odpísal.

"Ako vidím ani ty nemôžeš soboty ráno spať a sršíš vtedy sarkazmom, tak asi máme podobnú diagnózu :D"

Len čo s úsmevom na perách schoval mobil do vnútorného vrecka, pocítil na chrbte cudzie ruky, ktoré ho surovo posotili. Dvomi krokmi sa zatackal smerom k jazeru, no podarilo sa mu udržať stabilitu. V momente sa v boxerskom postoji otočil na útočníka pripravený rozdávať rany. Spoza zovretých pästí sa mu však naskytol obraz, ktorý mu nedovolil zaútočiť. Stál tam jeho dlhoročný kamarát Pablo s kočárom a na znak toho, že sa vzdáva dvíhal ruky do vzduchu.

"Och Pablo, ty exot!" Zachcetol sa Džony.

"Mal som pocit, že potrebuješ prebrať." Rovnako s úsmevom odpovedal Pablo a ruku, ktorú pred pár sekundami držal nad hlavou, podával Džonymu na pozdrav.

Pablo, chlap so širokými plaveckými ramenami a jemnými pehami bol Džonyho starý známy. Jeden z tých známych, s ktorým počas strednej školy chodil každý piatok na drink a s ktorým si mal vždy čo povedať. Preto ich uvítanie a radosť zo stretnutia boli nefalšované.

"Povedz mi, ako žiješ? Dlho som o tebe nič nepočul." Vyzvedal Džony od dlhoročného kamaráta.

"No už je to dobre."

"Už? To mi vysvetli." Nahodil Džony vážny výraz.

"Čo ti poviem. Vieš, že som istý čas pobehoval po nekalých chodníčkoch, no a nejak sa mi to vymklo spod kontroly."

"Pervitín?"

"Všetko Džony, predával som všetko. A žiaľ aj užíval. To spôsobilo, že som bol stále na mizine. Žiaľ partia ma tiež stiahla natoľko, aby som si namiesto ziskov začínal robiť dlhy. Vieš ako to je, v podobnej brandži priateľstvá neexistujú. Nájdeš v nej iba zástup parazitov, ktorý sú kvôli peniazom schopní zneužiť každého. No a tak som si jedného dňa požičal peniaze od nesprávneho človeka. Olega. Chladného nekompromisného Ukrajinca."

Meno Oleg v Džonym prebudil zvýšený záujem. "Myslíš Olega čo je spoluvlastník Dance arény?"

"Presne toho." Súhlasne kývol Pablo. "Štyri mesiace som sa pred ním skrýval v strýkovej chate na horách. Štyri mesiace na chate bez elekriky a vody. Na vodu som chodil do studničky vzdialenej asi kilometer a keď som chcel zakúriť, musel som zrúbať nejaký suchší strom."

"Počkaj, nemá náhodou tvoj strýko chatu v chránenej oblasti?" Džony prekvapene pozrel na Pabla.

"Má, však za to čo som tam vyrúbal som mohol dostať desať rokov basy."

"Desať rokov." Džonymu vybehol na tvári úškrn. "Predstav si, že by ťa vážne zavreli a nejakému spoluväzňovi by si začal rozprávať o svojej minulosti, drogy, pletky s mafiou a potom by z teba vyšlo, že sedíš za zrúbaný strom. Však by si myslel sa mu snívaš."

"To by sa veľmi ťažko ťažko vysvetľovalo." Z chuti sa zasmial Pablo.

"A ako to pokračovalo na tej chate?" Znova Džony nasmeroval na serióznu debatu.

"Poviem ti, že keby som na tej chate nemal psa, tak sa asi obesím. Ten ma držal štyri mesiace nad vodou. Potom našťastie prišiel za mnou strýko s pracovnou ponukou robiť kamionistu. Sever Európy, dobré pracovné podmienky za luxusný plat. Zobral som to. Po roku som bol z našetrených peňazí schopný vyplatiť Olega plus mu dať nejakú čiastku navyše a tým si vykúpiť v Žiline pomyselnú slobodu a do ďalšieho pol roka zaplatiť ostatné dlhy. No a teraz ako vidíš.." Ukázal otvorenou dlaňou na tmavomodrý kočár. "Je zo mňa slušný občan s čistým štítom."

"Čiže Oleg nebol nesprávny, ale správny človek, keď si vďaka nemu prešiel takou zmenou."

"V podstate áno." Zasmial sa Pablo. "Ale bolo mi jasné, že niekde v lese už je pre mňa vykopaná jama. Chlapci z tejto špinavej scény len tak ľahko neodídu, tak ako v mojom prípade."

Posledné Pablové slova Džonymu na nejaký čas zovreli hrdlo. Zo špinavej scény sa nedá len tak ľahko odísť. A dávalo to logiku. Pokiaľ ste koliesko v niekoho veľmi dobre rozbehnutom stroji, bude mu záležať na tom, aby tomu tak bolo aj naďalej.

Hneď ako sa vrátil do bytu na štvrtom poschodí, namieril si to priamo do kresla, kde vytiahol z vrecka telefón, aby mohol pokračovať v konverzácií s kučeravou kráskou. Podľa očakávania na neho čakala nová správa.

"To som akurát prišla z párty, kamarátka mala rozlúčku so slobodou, samozrejme inokedy v sobotu dospávam po náročnom týždni :) Ja som ináč Sofia :)"

Džony sa usmial a odpoveď nenechala na seba dlho čakať .

"Teší ma Sofia, ja som Patrik :) Takže včera bola ruka hore až do rána :D A dnes celý deň v posteli, či ako? :P"

Po odpovedi vypol telefón, na veži navolil trinástu pesničku v poradí a oprel sa do operadla. Potreboval na chvíľu vypnúť hlavu, čo sa mu vždy darilo cvičením, alebo hudbou. Keďže jeho telo ešte prebiehalo miernym detoxom, zvolil druhú možnosť. Zavrel oči a do toho sa mu z reproduktorov začali do uši drať prvé tóny od Arctic monkeys.