Molinium

6.kapitola

Prešlo pár dní a nastal piatkový večer. Večer, ktorý pri dobrej konštalácií hviezd všetko ukončí. Džony pred zrkadlom vystriedal viac outfitou. Nakoniec zvolil džínsy, čierne tričko a športové sako s teniskami. Videl v ňom mieru serióznosti a mieru ležérnosti s rebéliou. Párkrát hodil na seba nacvičený vážny pohľad a bol pripravený ísť. Takmer pripravený, ešte jedna maličkosť. Malé zip vrecko schovávajúce skúšobnú vzorku pristálo vo vnútornom vrecku saka, po čom už Džonymu nič nebránilo vyraziť z bytu.

Cez Bulvár mieril priamo do centra mesta. Každá terasa, okolo ktorej prešiel praskala vo švíkoch napriek príchodu chladnejšieho počasia a niet divu. Počas jari pandémia pozavierala všetky bary a očakávaná druhá vlna urobí zrejme to isté, preto si ľudia užívali slobodu kým to len šlo. Pozdĺž nákupného centra prešiel na námestie, kde sa scenár s preplnenými terasami opakoval, aby ho v rohu námestia zastavil zelený neón s bieločiernym nápisom Dance Aréna a tlmená hudba prichádzajúca z podzemia. Podgurážené skupinky postávajúce naokolo, zvedavo pozerali, či ich neklame zrak. Chlap v saku sa vybral na párty a ešte si pre vchodom nasadil rúško.

"Ten musí byť riadne našľahaný." Odznelo zo skupinky, čo pred vchodom kolovala fľašu ginu.

Džony to počul, ale sám vedel, že v dnešnom outfite bude pre väčšinu návštevníkov klubu pôsobiť ako päsť na oko. Dnes tu však nebol kvôli väčšine návštevníkov a zaujímali ho len Oleg a Dimitrij. Len čo dostal pri vstupe pásku na ruku, pristavil ho jeden z ochrankárov.

"Ak chceš ísť dnu, musíš si dať tú handru z papule dole." Nevľúdny tón hlasu však Džonyho nenastrašil.

"Prišiel som za Olegom a Dimitrijm." K ráznemu hlasu pridal nacvičený vážny pohľad. Na čo ten ochrankárov začal vyzerať rozpačito. Keď niekto príde za majiteľmi, vyžaduje sa od personálu zdvorilé správanie.

"A kto za nimi prišiel?"

"Povedzme, že obchodník s ponukou, ktorá sa neodmieta."

Ochrankár sa v rozpakoch vytratil, aby prišiel s ďalším kolegom. Síce šľachovitejším, ale čierne sako šité na mieru prezrádzalo, že v miestnej hierarchií bude postavený vyššie.

"Poďte." Rukou naznačil, aby ho sledoval.

Viedol ho cez širokú chodbu, pričom každým krokom tóny tanečnej hudby silneli. Zahli doprava, nasledovalo pár schodov dolu, potom vľavo a ocitli vo veľkej tanečnej sále. Približne osemsto ľudí sa nechávalo unášať rytmom pod efektnou laserovou šou, barmanky nahodené v košieľkach s motýlikom ukladali na pult jeden miešaný drink za druhým a trošku obďaleč postávala skupinka osamotených chlapcov číhajúcich na vhodnú chvíľu uloviť nejakú samičku. Nad tanečným parketom sa týčil balkón s VIP boxami a tam presne po schodisku smerovali ich kroky. Na vrchu schodiska postával ďalší ochrankár v čiernom saku, ktorý vyzeral ako nevydarený klon kolegu, čo eskortoval Džonyho od vchodu. Dalo sa čakať, že tento pán ma na starosti osobnú prehliadku a tak tomu aj bolo. Rozpaženého Džonyho obhmatal a keď sa uistil, že nie je ozbrojený, dostal zelenú. Teraz už nič nebránilo k vyjednaniu doteraz najväčšieho kšeftu s Moliniom.

Dimitrij, asi štyridsaťročný nižší tmavovlasý južanský typ si práve vychutnával atmosféru svojho tanečného klubu s parťákom Olegom, mierne prešediveným rovesníkom, pre ktorého bol typický unavený pohľad. Rozvalený na koženej rohovej sedačke koketovali s mladými kráskami a objednávali im jeden miešaný drink za druhým. Keď sa však zjavil pred nimi neznámy muž v športovom saku a rúšku, poprosili ich o súkromie a vyhnali ich na parket.

"Takže obchodník." S ukrajinským prízvukom poznamenal Dimitrij, pričom si napravil limec na čiernej košeli, pokrčený od nezbedných rúk mladej dvadsiatky. "Ja som Dimitrij a toto je Oleg, sadni si a povedz, aký obchod si nám prišiel ponúknuť?" Ochrankára v saku nepredstavoval.