Molinium

34. kapitola

Džony stál na chodbe s pivom v ruke, pozeral na bicykel a predstavoval si, ako na ňom zajtra otestuje únikovú trasu. Chodba síce nepatrí medzi tradičné miesta na bicykel, no v dobe, keď pervitínovi mladíci vykrádajú pivnice na počkanie, nechcel riskovať.

Hlboké predstavy narušilo klopanie na dverách. Džony sa zamračene obzrel. Čo je rok dlhý, nikto do tých dverí neťukol a teraz mi tu bude každý večer niekto vyklopkávať? S priloženou fľaškou pri ustál ostal ticho stáť a čakal či príde opakované klopanie. Prišlo. S povzdychom dokráčal ku dverám a cez kukátko skontroloval, kto ho poctil návštevou dnes. Sváko? Vidí dobre? Vážne stojí za dverami Sváko? Opatrne otvoril dvere a neveriacky ostal pozerať.

"Čomu vďačím za túto vzácnu návštevu?"

"Prišiel som na chlapský rozhovor, alebo idem nevhod?" Sváko kontrolne nazrel Džonymu cez rameno.

"Nie, jasné, poď dnu." Bez váhania pozval Sváka dnu.

Cez chodbu zamierili rovno do obývačky a sadli si oproti sebe. "Ponúknem niečo? Pohárik, kávu?" Navrhol Džony.

"Kľudne rum, ale len keď si dáš so mnou. "Prikývol Sváko.

O chvíľu držali v rukách dva poháre kvalitného rumu s ľadom, pripravené na priamu konzumáciu.

"Na zdravie." Predniesol Sváko, otočil pohárik do seba a prázdny položil na stôl. "Ako si na tom teraz? Nejaká priateľka, alebo nový objav?"

Džony nalial ďalšie kolo a zahľadený do pohára kývol plecami. "Rysovalo sa niečo nádejné, ale asi to nemá budúcnosť."

"Čo sa stalo?"

"Zrejme o mne toho zistila viac, ako bolo potrebné."

"Chápem." Sváko nadvihol pohár, aby naznačil, že je čas kopnúť ďalšieho panáka. "Je to daň, ktorá patrí k nášmu remeslu.

"Najväčšia irónia, že sa to celé zomlelo, keď som sa rozhodol všetko ukončiť. Posledné Molinium, posledný kšeft a koniec, bodka."

Sváko sa na moment odmlčal. Málokedy počul, aby niekto v najlepšom skoncoval s činnosťou, ktorá mu vynáša. Vždy bol stotožnený s názorom, že podobný biznis sa nedá opustiť. Skôr sa stretol s opačnými prípadmi, kedy dotyční začali byť nenásytní a to ich dostalo do problémov. Obával sa, že do podobných vôd spadne aj Džony, preto niesol ťažko jeho rozhodnutie angažovať sa na čiernom trhu a ukončil s ním určité väzby. Teraz však vidí, že sa našťastie mýlil.

"Skončil by si? Len tak?" Sváka zaujali slová o poslednom kšefte.

"Tak nejak som aj oficiálne skončil. Molinu sa darilo, peniaze pribúdali, ale hladký priebeh obchodov nemohol trvať donekonečna. Môžeš sa akokoľvek snažiť, eliminovať chyby, ale skôr či neskôr príde prúser. Bez debaty. Cítil som, že sme na vrchole, preto prišiel na rad posledný kšeft a dosť. Uzavretá kapitola."

"A čo potom ten tvoj problém, s ktorým si za mnou prišiel?"

"Posledný obchod prebehol s majiteľmi Dance Arény a tí naliehajú na ďalší."

Hm to mi sedí na Olega. Prešlo Svákovi v hlave. "Džony. Celý čas fungujete zodpovedne a potom sa nelogicky zapletieš s tými dvoma?"

"Pôvodný plán bol iný, no Tomáša zavreli a my sme sa chceli zbaviť všetkého tovaru a celú sieť rozpustiť. Vhodnejších kupcov by sme nenašli."

"A čo máš teraz v pláne? Nie som tu len tak náhodou. Bol som u nemenovaného srbského obuvníka, ktorý spomínal tvoj nákup zábavnej pyrotechniky." Sváko sa zvedavo priklonil k Džonymu.