Molinium

29. kapitola

Joseph v starých ošúchaných maskáčoch ležal pri garážových dverách pod terénnym autom, v ktorom ešte jeho starší brat pred rokmi križoval okolité lesy. Prešli roky, čo ostalo nepojazdné a predĺženú dovolenku po misií sa rozhodol využiť na jeho opravu. Hrdzavý, polorozpadnutý výfuk vymenil za novší, i keď používaný z bazárovej inzercie. Stačilo upevniť poslednú svorku, aby bola výmena kompletná. Ľavou rukou sa načiahol po devinu kľúč, ale vyšiel na prázdno. Bol si istý, že ho mal nachystaný po svojom boku, preto hmatal naďalej. Keď naň nevedel natrafiť, ani po tom čo prešiel celý rozsah pohybu ruky, vyliezol spod auta. To už pri ňom čupel Ďzony a mával kľúčom, akoby chcel naznačiť, že prišiel zachrániť situáciu. Že mal Joseph kľúč na dosah ruky a v podstate mu ho na poslednú chvíľu vyfúkol, radšej neprezradil. "Chystáš sa do zberných surovín, keď sa motáš okolo tohto šrotu?" Neodpustil si Džony sarkastickú poznámku.

"Tento šrot, ešte toho nabehá, len chce trochu opatery." Joseph uchmatol Džonymu kľúč z ruky a znova sa stratil pod podvozkom auta.

Po chvíľke šramotania a vŕzgania hliníkových súčiastok spokojne vyšiel ku stolu s náradím, na ktorom nabíjal autobatériu. Tú osadil do motora a sadol si za volant. "Len toto mi spôsobuje vrásky." Stlačil spojku, otočil kľúčom a auto naskočilo.

"Hmm, zaujímavé." Ironicky poznamenal Džony opretý o rám motora, keď nevidel žiadnu komplikáciu. Po pár sekundách však motor začal strácať otáčky, Joseph šliapol na plyn, aby ho udržal v prevádzke, no onedlho zhasol.

"Vidíš? Baterka naplno nabitá, olej vymenený.."

"Počkaj fúzač, nenájdeš tu niekde náhradné sviečky?"

"Sviečky by tu mali byť, ale pri štartovaní som si nevšimol problémy."

"Skúsime vymeniť sviečky a uvidíme." Presvedčivo navrhol Džony.

Prešla približne pol hodina a obaja s napätím čakali, ako sa motor zachová. Joseph za volantom znova pootočil kľúčom a auto bez problémov naskočilo. Otáčky ostávali v rovnakej hladine aj po minúte, čo bežali na voľnobehu.

"No mňa ohne, ono fakt šľape." Utrel si Joseph pot z čela so šťastným výrazom v tvári. Ten ho neopúšťal, ani na skúšobnej jazde, cez lesnú cestu, až na vrchol hory, pod vysoký vysielač. Tam ešte absolvovali ostrú otočku, pri ktorej lietalo blato všade naokolo a potom Joseph odstavil auto.

"A ako si dopadol na jednaní? Dohodli ste sa rozumne?" Joseph priamo položil otázku, ktorá už hodnú chvíľu visela vo vzduchu.

Džony vystúpil, zapálil si cigaretu a potom sa otočil na Josepha. "Čo myslíš?" Vydýchol hustý dym.

"Treba vyskúšať pomoc u Sváka."

"Tam som bol, ale nestretol som sa moc s pochopením. A aj o tom som chcel s tebou hodiť reč."

"Takže tvoja pomoc pri aute bola len zásterka?" Zasmial sa Joseph.

"Skôr prekážka k tomu, aby som s tým na teba hneď vybehol." Džony pokrčil ramena.

"Ako si predstavuješ riešenie? Odpálime im trhavinou zopár áut, nech majú rešpekt a dajú ti pokoj?"

"Dosť prvoplánové a zbŕkle riešenie. A navyše by nebolo koncové. Ani si nechcem predstaviť, čo všetko by to mohlo rozpútať." Džony silno potiahol z cigarety, vyfúkol pred seba dym a sledoval, ako sa pomaly rozplýva. "Musíme nájsť iné riešenie, nejak s nimi vyčúrať, dostať ich tak, aby sa nezmohli na odpoveď."

"Nemôžeš tie trhaviny zaradiť aspoň do plánu B? Odkedy mám za sebou školenie najvyššieho stupňa, nemal som tú česť niečo odpáliť." Joseph našiel v trhavinách veľkú záľubu, absolvoval každý jeden kurz, ktorý len mohol a nebolo tajomstvom, že sa chcel dostať k ženistom, čo však stopol jeho nadriadený. Nie že by mal pochybnosti o jeho odbornej spôsobilosti, s Josephovými zručnosťami bol natoľko spokojný, že ho odmietal pustiť do iného pluku.