Molinium

19. kapitola

V útulnej obývačke, nasvietenej tlmeným svetlom, začali hrať na drevenom konferenčnom stolíku v mobilnom telefóne tóny pesničky "R U Mine?" od kapely Arctic Monkeys. Šlo o zvonenie Džonyho mobilu, ktoré spoločne s vibrovaním oznamovalo prichádzajúci hovor. Volalo neznáme číslo, no Džony tušil o koho ide, preto hovor zrušil a oprel sa do pohovky. Po pár sekundách volalo číslo opäť. Najskôr rozmýšľal či telefón neignorovať, no bolo zrejmé, že dotyčný bude otravovať stále, tak predsa len zobral mobil do rúk a s hlbokým povzdychnutím hovor prijal.

"Počúvam."

"Ja počúvam. Aký termín navrhuješ?" Ozvalo sa zo slúchadla východným prízvukom.

"Termín čoho?"

"Druhého obchodu." Bol to Olegov hlas a znel chladne.

"Jáj no jasné, druhý obchod." Džony sa pousmial. "Tridsiateho prvého februára by som sa zastavil."

"Februára? To je neskoro.. počkaj. Tridsiateho prvého? Ty si zo mňa uťahuješ?"

"Inokedy nemôžem, dovidenia." Ukončil Džony hovor a položil mobil na stôl v domnení, že už mu dajú nadobro pokoj.

"Drzý kretén." Zaklial Oleg a od nervov otočil do seba pohárik vodky. "Ja mu dám tridsiateho prvého februára. Po dobrom to nešlo, tak budeme zlí." Z fľaše nalial ďalší pohárik, ktorý v zapätí hneď vypil. Oleg nemal rád drzosť, ale srandu na jeho účet doslova neznášal.

Džony chvíľu pozoroval mobil položený na stolíku a čakal, či opäť zazvoní. Nič sa však nedialo, Oleg zrejme pochopil, že na ďalší obchod môže zabudnúť. S pokojom na duši si odskočil do kuchyne, kde Sofia práve chystala niečo pod zub. Keďže kiná fungovali v obmedzenom režime, dnes večer prijal pozvanie ku nej do bytu a chystali sa na filmový večer. Vybrala jednu z tých romantických komédií, ktoré ženy zbožňujú a chlapi ju s istou dávkou sebazaprenia pretrpia.

"Čo to chystáš?" Prišiel potichu zozadu a chytil Sofiu za boky, zatiaľ čo na kuchynskej linke krájala paradajky.

"Paradajky plnené spareným ružičkovým kelom." Objavil sa Sofií na tvári úškrn, ktorý však Džony nemohol vidieť.

"To vážne?" Džony sa zamračil nad neobvyklou kombináciou.

"Nie, nechaj sa prekvapiť."

"Ako povieš." Usmial sa Džony a znenazdajky pobozkal Sofiu na krk. Tej keď došlo, čo práve urobil, prestala s krájaním a otočila sa, akoby išla niečo povedať. Nestihla. Džony priložil prst na jej ústa a len čo ho odtiahol, ich pery sa navzájom spojili. Nebojovala, nechala sa situáciou uniesť a prevesila ruky cez Džonyho ramená. Nalepení na sebe si vymieňali vášnivé bozky až to vygradovalo do situácie, keď Džony posadil Sofiu na kuchynskú linku. Vtedy sa Sofia odtiahla a pozrela Džonymu do očí. "Ideme pozerať film."

Videla, že Džonyho mierne sklamalo prerušenie kuchynských hrátok, tak sa rozhodla situáciu odľahčiť malou dávkou humoru. "A nabudúce dávaj pozor, skoro si ma posadil do paradajok a tým pádom by sme mali po jednohubkách."

"Tak jednohubky budú, už sa teším." Usmial sa trochu umelo Džony nad tým, ako sa nechcene prezradila, aj keď momentálne by si dal radšej inú jednohubku.

S prichádzajúcimi nočnými hodinami, pod rúškom tmy zaparkovalo na konci Povstaleckej ulice neznáme strieborné auto s dymovými sklami na zadných oknách. Šlo o služobné policajné auto, odeté v civilnom šate a len čo s ním Monika našla najlepšiu pozíciu, kde nič nebránilo výhľadu na dom s popisným číslom trinásť, preliezla ponad páku na zadné sedadlá. Večerné teploty pokročilej jesene padali čoraz nižšie, preto zvolila teplejší outfit v podobe elegantnej bombery, tenšieho šálu, zimných topánok a na zahriatie nemohla chýbať termoska s kávou. Prvá polhodina prešla bez problémov, Monika dokázala sústredene sledovať okolie bez najmenšieho rozptyľovania, no potom jej začali ubiehať myšlienky.