Nájdem si ťa

1. ČASŤ - PROLÓG

štvrtok, 13. septembra 2007

Matne si spomínal, ako sa obloha zatiahla tmavými mrakmi.

Hlava ho príšerne bolela, chvíľami sa preberal z bezvedomia, no nie natoľko, aby si bol schopný spomenúť ešte na niečo.

Pršalo.

Jack.

Množstvo krvi.

Policajné autá, reportéri, CIA.

Všetko to boli len nejasné útržky.

Cítil, že sa mu oblečenie lepí na telo. Bol celý premoknutý a jeho telom každú minútu prebiehala silná triaška.

Videl, ako sa nad ním nakláňajú nejaké tváre a niečo hovoria. Nič nepočul, pred očami sa mu všetko rozmazávalo.

Všetko sa to zomlelo zrazu tak rýchlo.

Jack.

,,Jack!" zakričal, no vyšiel z neho iba slabý hlások.

V hlave mu ešte stále dunelo a pociťoval hlbokú bolesť na pravom ramene. Skúsil otočiť hlavu nabok, no hneď sa tohto pokusu vzdal, pretože sa o pár minút opäť ponoril do tmy.

,,Chráň ju, pokiaľ bude žiť," počul ako v tranze Jackov istý hlas.

Muži so zbraňami.

,,Buď jej vždy nablízku... Sľúb mi to."

Ohlušujúci výstrel.

Jack.

,,Najväčší poklad nosí v srdci," zdôraznil mu Jack ostro, keď mu zomieral v náručí.

,,Nechcem, aby sa jej niečo stalo..."

Vrtuľník. Peniaze.

,,Sľúb mi to..."

,,Sľubujem," zamrmlal.

,,Čo povedal?" spýtala sa zdravotná sestra hlavného chirurga, odetého do bieleho plášťa, skláňajúceho sa nad operačným stolom.

Ten len pokrútil hlavou a venoval sa svojej práci. ,,Bill," povedal o chvíľu staršiemu anestéziológovi, ,,vstrekni mu ďalší kubík innovaru. Myslím, že spí veľmi ľahko."

Je to moja vina, Jack. Mohol si ešte žiť, pomyslel si, snažiac sa nezaspať. Nie, ešte toho musí veľa urobiť.

Jackova dcéra.

Musí sa o ňu postarať. Hrozí jej nebezpečenstvo.

Len jeden človek to má všetko na svedomí.

Bol tam. Muž s tmavými vlasmi, hranatou bradou a vnímavými očami. Nikdy nezabudne na jeho pohŕdavý pohľad a na to, ako pove-dal: ,,Sám tomu neveríš, tak prečo to hovoríš?!"

Jack, nezomieraj!

,,Postaraj sa o ňu..."

Obrovský výbuch.

Mŕtve deti.

Strašná bolesť.

A zrazu sa na čiernej obrazovke kardiografu objavila rovná čiara.