6. kapitola

42 2 0
                                    


nedeľa, 28. júna

,,Ako si sa vyspala?" spýtal sa jej Mark, len čo vošla do kuchyne, aby sa naraňajkovala.

,,Super, a ty?"

,,Tiež veľmi dobre. Už som si na ten gauč celkom zvykol." Mark vedel, že Christina vie, že klame a ona vedela, že on vie, že o tom vie. Napriek tomu to nikto viac nekomentoval.

,,Dáš si ovocný čaj a chlieb s maslom?"

Prikývla a o pár sekúnd sa pred ňou všetko zjavilo. ,,Vďaka," zmohla sa na slovo. ,,Dnes pôjdeme obaja na omšu."

,,Áno a slušne sa oblečieme, aby sme vyzerali ako hlboko veriaci kresťania," povedal s iróniou, ktorú takmer okamžite v jeho hlase vystriedal hnev. ,,Dočerta, dúfal som, že tvoj brat to nebude myslieť vážne."

,,Mark, on všetko, čo povie, myslí vážne." Zahľadela sa na neho prosebne. ,,Jedna omša ťa predsa nezabije," nadhodila tak jemne, ako sa len dalo. Všimla, si že jeho hrdé ego vedie práve napínavý súboj.

,,Veriť v Boha som prestal už veľmi dávno," povedal zrazu.

,,Chceš mi o tom povedať?"

,,Nie."

,,V poriadku."

Mlčal.

Pripadalo jej to ako prvý rozhovor o chúlostivých veciach matky s dospievajúcim synom. Lenže on bol už dospelý muž a ona nebola v pozícii, v ktorej by mu mala radiť.

,,Pôjdem," povedal napokon.

,,Obleč sa nejako..." Nevedela nájsť vhodný výraz.

,,– slušne?" doplnil ju, no nevyzeral už tak podráždene.

,,Áno."

,,Myslím, že si pôjdem vziať domov nejaké veci."

,,Omša je o pol jedenástej. Príď po mňa o desiatej."

Prikývol a odišiel.

Bolo presne deväť hodín.

Rýchlo do seba natlačila chlieb s maslom, dopila čaj a pre istotu vypila dva poháre vody, lebo zo skúsenosti poznala, ako sa jej v kostole krúti hlava, keď je dehydrovaná.

V pomalom tempe si vychutnala horúci kúpeľ a potom sa dlho rozhodovala nad tým, čo si oblečie. Neznášala tú svoju nerozhodnosť.

Roztvorila šatník. Sukňu s blúzkou alebo kostým? Pozrela von, čakajúc na odpoveď, ako robievala vždy, keď sa ocitla v takejto situácii.

Po dlhom premýšľaní si nakoniec aj tak vybrala elegantné tmavomodré šaty s jemnou čipkou, ktoré nosila veľmi rada. Vynikla v nich jej štíhla postava a odhaľovala jej dlhé rovné nohy, aké by jej mohla závidieť nejedna modelka.

Vrátila sa naspäť do kúpeľne k zrkadlu. Jej vlasy súrne potrebovali nejakú zmenu. O chvíľu ich mala zopnuté do jednoduchého drdola.

Pozorne skúmala svoju tvár. Naniesla si len sotva viditeľný mejkap, oči mierne zvýraznila čiernou špirálou a ústam dopriala upokojujúci balzam. Takto to robievala takmer vždy.

Módny návrhár by podotkol, že pleť má takú dokonalú, že by nepotrebovala nijaký mejkap, riasy má husté, čiže by nemusela použiť žiadnu špirálu a pery také bezchybné ako ona sama.

Snaha vyzerať čo najobyčajnejšie sa jej vymkla z rúk, takže keď ju Mark zbadal, doslova onemel.

Spomenul si na to, keď mala štrnásť. Bola lákavým objektom pre starších chlapcov. Vrhali na ňu svoje žiadostivé pohľady. Pravdupovediac, už vtedy bola veľmi vyspelá. Vedel, že to v živote nebude mať ľahké. Po tej dohode, ktorú jej dal už veľmi dávno, sa k nemu správala otvorenejšie a úprimnejšie. Rád sa s ňou porozprával a vypočul si jej problémy a názory, a ak to bolo v jeho silách, rád jej vo všetkom poradil. Hoci v škole mala veľa nepriateliek, ktoré ňou opovrhovali, pretože, a to si nechceli pripustiť, bola príťažlivejšia ako oni. Navyše sa dobre učila, bola inteligentná a pomocou svojej prívetivej povahy si napokon na strednej škole našla kamarátky. Pamätal sa na utáranú Robbie, ktorú mu raz predstavila. Takmer ho nepustila k slovu, ustavične na neho pozerala a nechápala, ako je možné, že ešte nemá žiadne dievča.

Nájdem si ťaWhere stories live. Discover now