Nájdem si ťa

17. kapitola

Sedela na stoličke, hľadiac nemocničným oknom na ľudí vonku.

Je koniec.

Je po všetkom.

Už žiadny Teranzi...

Hrdlo sa jej stiahlo pri spomienke na nedávne udalosti. Nemalo to takto dopadnúť, vôbec sa to takto nemalo skončiť. Prečo je Boh taký nespravodlivý?

V nemocnici ju držali už dva týždne a to len kvôli tomu, že bola rana príliš hlboká.

Chcela by byť sama, izolovaná od všetkých ľudí... Prečo to nikto nevie pochopiť?

Posledné, na čo si spomínala, bol obrovský výbuch a tma...

Prebrala sa až po dlhej operácii, keď sa na ňu prišla pozrieť nemocničná sestra.

S nikým neprehovorila ani slovo, zakaždým len prikyvovala alebo krútila hlavou, pretože vždy, keď si spomenula na Marka, stiahlo sa jej hrdlo.

Tá bolesť bola hrozná. Neverila, že ju dokáže prekonať, že sa cez ňu dokáže preniesť.

Potrebovala samotu, aby sa mohla vylízať zo svojich hlbokých duševných rán.

Chcelo to iba čas...

Koniec.

Stále tomu nemohla uveriť.

Zotrela si z tváre slané slzy.

Musíš byť silná, prekonáš to. Tieto slová však pre ňu nemali žiadny zmysel. Nič v jej živote už nemalo zmysel. Všetkých, ktorých mala rada, zomreli.

Niekto zaklopal na dvere.

,,Vstúpte," zašepkala, pričom ďalej hľadela von oknom.

,,Dobrý deň! Priniesla som vám nejaké jedlo," povedala sestrička a položila obed na malý stolík vedľa postele. ,,Musíte niečo jesť," podotkla, zdôrazňujúc jej zhoršujúci sa stav. Odkedy ju sem priviezli, takmer nič nejedla, čo sa čoskoro prejavilo aj na jej váhe. Schudla takmer tri kilá.

Mlčala.

Už azda nikdy neprehovorí. Nechce. Nemôže.

,,No tak," prihovorila sa jej sestrička prívetivo. ,,Nechcete predsa, aby si ten pekný mladý pán, čo sa na vás toľko vypytuje, myslel, že ste taká tvrdohlavá a nechcete jesť, čo vám prinesú."

Rick.

Nie, Rick o ňu nemusí mať nijaké obavy. Dostane sa z toho. A všetko bude zasa tak ako predtým.

,,Dnes tu bol už tretíkrát," pokračovala ďalej žena v snahe rozveseliť ju. Priniesol vám kyticu bielych ruží..."

Biele ruže.

Nie červené, ale biele.

Ľahko potriasla hlavou. Nemysli na to.

,,Navrhla som mu, aby vás šiel pozrieť, ale povedal, že zatiaľ nie. Vraj vás nechce vyrušovať."

Kto to bol, ak nie Rick?

,,Dúfam, že keď sem prídem znova, bude všetko zjedené." Staršia žena sa nemusela dovtípiť, že chce byť Christina sama. S takýmito prípadmi už mala more skúseností. Každý sa z toho nejakým spôsobom dostal. Ani Christina nebude nijakou výnimkou.

Potichu vyšla z izby.

,,Ach, ale som sa zľakla," vydýchla, keď pred sebou zbadala vysokého muža. ,,Myslela som si, že ste už odišli."