Nájdem si ťa

2. kapitola

,,Zbavil si sa ho?" spýtal sa ho Alvarez, ktorý pokojne sedel na terase svojho sídla a vychutnával si lúče poludňajšieho slnka. Beztak mal tvár už celkom opálenú.

,,Áno," odpovedal mu mohutný muž s vlasmi dlhými po plecia a rukami za chrbtom. Hlavu mal vysoko vzpriamenú a bolo vidieť, že čierne obleky často nenosí.

,,V poriadku. Aj tak už toho vedel priveľa," povedal Alvarez a uchlipol si z kokteilu. ,,Preveril si ho?"

,,Vzal som mu doklady, ktoré mal pri sebe. Volal sa Josh McKay, tridsaťročný, slobodný, nemal nikoho. Pracoval na polícii v L.A. Myslím, že nebude nikomu chýbať."

,,Nezaujíma ma, čo si myslíte," prerušil ho podráždene Alvarez. ,,Prebehlo inak všetko v poriadku? Nikto vás nesledoval?"

,,Nie, bol som opatrný. No pred svojou smrťou niekomu volal. Nie som si tým istý, ale mohol niečo prezradiť. A vy viete, že únik informácii by vám veľmi neprospel."

,,Neplatím vás za to, aby ste mi tu vyslovovali svoje názory. Na to ste mali myslieť skôr, nezdá sa vám, Teranzi?" pozrel na neho podráždene. ,,Vymyslite niečo. Zistite, komu volal a potom ho sledujte. Presvedčte sa, či ten človek niečo tuší alebo nie. Nateraz je to všetko. Môžete odísť. Očakávam vaše správy tak ako zvyčajne," kývol hlavou na znak, že je rozhovor ukončený.

Dočerta! Ten Teranzi nikdy nemyslí! Niekedy však vie byť aj užitočný, škoda len, že pchá do všetkého prsty. Nepotrebuje tu ďalšieho špióna. Od svojich ľudí očakáva absolútnu dôveru a spoľahlivosť. Aj napriek tomu, že on dôveruje výlučne sebe a neverí nikomu.

,,Stalo sa niečo, Saunders?"

,,Prepáčte, pane, že vyrušujem, ale máte návštevu," odvetil holohlavý chlap.

,,Kto je to?" opýtal sa ho Alvarez.

,,Paulo Reyes."

,,Priveď ho." Alvarez si potiahol z cigarety, keď si na niečo spomenul. ,,Ešte moment, Walter sa neozval?"

,,Nie, pane."

,,V poriadku, doveď Reyesa."

Paulo Reyes sa nevyznačoval len vysokou postavou, ale aj svojou inteligenciou a prefíkanosťou. Kvôli týmto vlastnostiam si ho Alvarez pred štyrmi rokmi najal. Počul o ňom už veľa a vedel, že za jeho počernou tvárou sa ukrýva množstvo nápadov a plánov, ktoré by bolo škoda nevyužiť. Jeho čierne oči ustavične iskrili nejakým dôvtipom a huncútstvom. Mal na ňom rád hlavne stručnosť a výstiž-nosť podávania informácií. Takisto vedel udržať tajomstvo.

Reyes si bez slova sadol na stoličku oproti Alvarezovi, pravú nohu si vyložil na ľavé koleno a vzal si jednu z kubánskych cigár, ktoré ležali na stole. Zároveň si rukou prešiel po svojich brčkavých havraních vlasoch a pripálil si od neho cigaretu. Cítil sa tu ako doma.

,,Tak ako?" spýtal sa ho po niekoľkých minútach Alvarez.

,,Všetko prebehlo hladko. Váš záznam akoby ani neexistoval. Prešiel som ich úplne všetky. Nikto ma nesledoval, bol som nanajvýš opatrný," zdôraznil svoje slová Reyes. ,,Naposledy odtiaľ odišla nejaká žena. Mala veľmi naponáhlo, takže si ma vôbec nevšimla." Mlčanie. ,,Som si tým stopercentne istý," dodal na dôvažok.

,,A aby som nezabudol. Tu je ten záznam. Robte si s ním, čo chcete." Vytiahol z kufríka dlho očakávaný dokument a položil ho pred Alvareza. ,,Navyše som sa dostal do ich počítača a vymazal ho aj tam."

,,V poriadku, Saunders ťa vyplatí."

Reyes svojím tajomným úsmevom odhalil rad rovných bielych zubov a vzdialil sa k bráne, kde ho, ako Alvarez povedal, Saunders vyplatí. Vzal si od neho hrubý balík bankoviek, nasadol do červeného jaguára a zmizol.