Nájdem si ťa

4. kapitola

V celom dome akoby sa vznášala tajomná atmosféra.

Ticho.

Tma.

Svietila jej len jedna nočná lampa, pomocou ktorej dovidela na text pred sebou. Nedostala sa ešte ani do polovice, ale musela uznať, že príbeh je veľmi napínavý na to, aby prestala.

Večery bývali chladné, preto sa tuhšie zabalila do deky. Tabletky, čo jej dal Michael na utíšenie bolesti, prestávali účinkovať a v členku sa ozývala stará známa bolesť.

Nerada opúšťala teplo svojej prikrývky a premiestnila sa do kuchyne. Začínalo jej byť zima. Silno si pošúchala plecia a rozhodla sa uvariť si teplý čaj.

Zrak jej padol na dve domáce zvieratká, spiace na svojich teplých lôžkach. Lerry spokojne priadol upokojujúcu melódiu, zatiaľ čo Britt ticho odfukoval. Okrem týchto zvukov nebolo v dome počuť vôbec nič.

Medzitým zaregistrovala vonku dajaký pohyb. O pár sekúnd sa spustil slabý dážď, ktorý vyústil do treskúceho lejaku. Ihneď nato sa zablysklo, zahrmelo a následne vypadol prúd.

Všade bola tma.

Nedovidela si ani na špičku nosa. Jedno šťastie, že svoj dom poznala ako vlastnú dlaň. Pokojne vzala do rúk teplý čaj a krátko si z neho uchlipla. Neskôr užila aj jednu z tabletiek, ktoré našla na stole.

Dopila čaj a jeho teplo sa jej príjemne rozlialo po tele. Župan si však tesnejšie privinula k sebe. Vedela, že sviečky budú niekde v kuchyni a zápalky pri kozube v obývačke.

Kozub.

Nejaké drevo by tam ešte malo byť. Aj ju zahreje, aj jej dodá svetlo. Najskôr vypátrala sviečky a potom pomaly kráčala k cieľu.

Zvonka sa ozval nejaký zvuk. Otočila hlavou, no nevidela celkom nič. Tma sa dala krájať.

Pozeráš priveľa hororov, napomínala sa v duchu a smelo vykročila vpred.

Keby aspoň vedela, kde má tú prekliatu baterku...

Na poschodí, znela odpoveď. Kým by ta prišla, lampy by sa rozsvietili. Pocítila, že liek doktora Michaela Bermana už zapôsobil a bolesť v členku ustúpila.

Konečne sa dostala pri kozub. Naložila tam trochu dreva a starých novín, škrtla zápalkou a čakala, kým sa oheň rozhorí. Jednu horiacu sviečku si vzala do ruky a ostatné rozmiestnila po celom prízemí, ešte stále krívajúc. Takmer jej jedna vypadla, keď sa odniekiaľ ozvalo prenikavé zvonenie.

Jej mobil.

Úporne rozmýšľala, kde si ho naposledy položila.

Kuchyňa.

Odtackajúc sa do nej našla mobil a zeleným tlačidlom potvrdila hovor.

,,Prosím?"

,,Christina?"

,,Mark?"

Nastalo mlčanie, ktoré napokon prerušil on. ,,Si v poriadku?"

,,Veď je to len búrka." Zostala stáť pri okne so sviečkou v ruke. Scéna ako z hororu, pomyslela si a krátko sa zasmiala.

,,Prúd zrejme vypadol v celom obvode. Si pri okne?"

,,Áno, držím v ruke sviečku. Vidíš ju?" Bol to celkom primitívny rozhovor, no dobre jej padlo s niekým sa porozprávať.

,,Pravdaže. Som hore vo svojej izbe. Všímaš si to blikajúce svetlo?"

Vzhliadla k oknu v dome oproti a zbadala svietiacu baterku. ,,Vidím ho. Kedy sa na to pôjdu pozrieť?" spýtala sa, nespúšťajúc zrak z okna.