Nájdem si ťa

8. kapitola

Čínska reštaurácia Kinh To bola naozaj veľmi elegantná. V živote by sa jej ani nesnívalo, že Mark má rád niečo také.

Na každom stole sa nachádzala jedna svieca, čo dodávalo celej atmosfére akési súkromie a tajomnosť. Nechýbala samozrejme ani ručne zdobená váza s kvetmi. Na všetkých stoloch boli už vopred prichystané taniere s príbormi a pohármi a vôbec to nevyzeralo ako niečo ,,čínske", pomyslela si Christina, študujúc malého chudého čašníka, ktorý sa k nim približoval.

Objednali si pomerne rýchlo. Niečo ľahké, ale zaujímavé.

Presne ako reštaurácia. Jednoduchá, no unikátna.

A Mark takisto. Obyčajný, ale zároveň záhadný.

Toľko prívlastkov by sa na neho dalo použiť. Tajuplný, nezávislý, rozhodný, cieľavedomý... Našlo by sa ich veľmi veľa. Jeho hlboký pohľad však skrýval omnoho viac.

Nechápala, ako to robí. Doslova ju očami nútil, aby sa do nich pozrela. A zakaždým, čo tak urobila, tam našla iba jeho tmavomodré dúhovky, ktoré ju pozorne skúmali. Žiadna zmes pocitov. Nič.

Stop! Si na večeri, upozornila sa a primäla sa k tomu, aby o Markovi viac nerozmýšľala. Je to veľmi zložitý človek. Áno, slovo ,,zložitý" je rozhodne ten správny výraz pre charakteristiku jeho osobnosti.

Ako sa ticho začalo stupňovať, stupňovala sa aj Christinina nervozita. Nemala rada ticho. No tak, povedz predsa niečo.

,,Čo si zatiaľ zistila o smrti svojho otca?" spýtal sa Mark nečakane, skôr než stihla povedať niečo prvá. Jeho otázka ju však celkom ochromila. Netušila, že ich rozhovor začne práve týmto.

Snažila sa zachovať pokoj. ,,Zatiaľ nič, ale už na tom pracujem. Dnes mi volala Robbie, vraj Tom mi s mojím pátraním pomôže."

,,Myslel som si, že sa s Robbie už nestretávate," vyslovil svoju myšlienku Mark.

,,V tom máš pravdu, nestretávame sa, ale sme stále v kontakte. Neďaleko Káhiry začala legálne s vykopávkami, objavila tam nejaké vzácne zvitky. Myslím, že tá práca ju nesmierne baví."

,,A čo baví teba?" prekvapil ju svojou nečakanou otázkou.

,,Mňa?" užasnuto sa spýtala a spotené ruky si obtrela o svoje čierne nohavice. ,,Prirodzene moja práca a to, čo k tomu patrí. I keď nie vždy všetko vyjde tak, ako si to želáme."

Zamyslene prikývol. ,,To je pravda."

Medzitým im priniesli objednanú večeru. Mark vzhliadol na svoju porciu a Christina by bola odprisahala, že očami ju už celú zjedol. Tú porciu, pochopiteľne.

,,Čo je to?" spýtala sa so záujmom.

,,Neviem, niečo ostré."

,,Máš rád pikantné jedlá?"

,,Áno, máš niečo proti tomu?"

,,Len sa pýtam," povedala odzbrojujúco, vystierajúc pred seba v obrane ruky, a zahľadela sa na svoj tanier. Bola veľmi hladná. Dopadlo to asi tak, že svoju porciu jedla do seba dostala ešte skôr ako Mark.

,,Naozaj zješ všetko," doberal si ju s úsmevom. ,,A to som si myslel, že som veľký jedák." Neveriacky krútil hlavou, dojedajúc zvyšky pikantnej omáčky. Keď si servítkou utrel ústa, spýtal sa akoby mimochodom: ,,Ešte stále mieniš pokračovať v pátraní?"

Prekvapene na neho pozrela. Jeho otázky boli nepredvídateľné rovnako ako jeho skutky. ,,Prečo sa pýtaš?" spýtala sa podozrievavo.

,,Ako ťa poznám, predpokladám, že sa len tak niečoho nevzdáš." Uprene jej pozrel do očí.