Nájdem si ťa

Odhalenie

,,Mark," mierne sa vyľakala, ,,čo tu robíte?"

Usmial sa na ňu tým svojím príťažlivým úsmevom, ktorý po ňom zdedila jeho dcéra. Tentoraz bol však sám. Bez Jennifer.

,,Nevedel som, že teraz sa za zločin pokladá aj prechádzka v parku," podotkol na svoju obranu.

,,Prepáčte, nemyslela som to tak," ospravedlňovala sa ticho, mysliac na niečo úplne iné.

Strašne sa bála.

A príčinou jej strachu bola samota.

Nezniesla to hrobové ticho, čo vládlo v byte, musela niekam odísť, preč z toho prázdneho miesta, ktoré ju dusilo... Biele steny s umeleckými obrazmi na ňu doliehali až príliš deprimujúco, nehovoriac o tme vyčíňajúcej na každom kroku. Potrebovala len trochu čerstvého vzduchu, nič viac. Nerátala s tým, že tu stretne Marka.

,,Môžem si prisadnúť?" spýtal sa, uprúc pohľad na lavičku, na ktorej sedela.

Nemo prikývla.

,,Nejde mi do hlavy," pokračoval opäť Mark, ,,čo robíte v štedrý deň takto sama na lavičke, navyše bez svojho manžela."

,,Nick je v práci," poznamenala bezvýrazným hlasom.

Odvrátil od nej pohľad, hľadiac na množstvo ľudí, ktorí boli zaslepení nákupnou horúčkou. V duchu nesúhlasne krútil hlavou nad ich bezhlavým konaním. Nechápal, prečo si darčeky nechávajú na poslednú chvíľu.

,,Myslel som, že budete azda behať po obchodoch ako všetci ostatní."

,,Ja nie som ako oni."

Zmätene na ňu pozrel. Niečo sa za ten čas, čo s ňou nebol, muselo stať. Alex je akási iná, nedostupná, ponorená hlboko do svojich myšlienok, celkom akoby bez života... Skôr by očakával, že sa bude tešiť z tohto dňa, veď napokon sú Vianoce. Z jej prázdnych očí sa nedalo nič vyčítať. Tvárila sa tak neutrálne, že človek, ktorý by ju nepoznal, by povedal, že nie je schopná citu. Ale on vedel, že toho schopná je. Nemal však potuchy, prečo je taká odmeraná. Urobil snáď niečo zle? Dopustil sa nejakej chyby? Od začiatku sa s ňou snažil len nadviazať priateľstvo, získať si jej dôveru, a to bolo všetko.

Priznaj si to, ozvalo sa jeho svedomie, to ešte vôbec nebolo všetko.

Nevládal sa pozerať na to, ako trpí.

,,Alex," povedal už dôvernejšie, ,,vidím, že vás niečo trápi. Nechcete mi o tom niečo povedať?"

Ako by mu mohla...? Pokrútila hlavou.

,,No tak, uľaví sa vám. Nesmiete v sebe dusiť všetky vaše problémy..." Stisol jej skrehnutú ruku.

Zvláštne, pomyslela si smutne, to isté mi hovoril prednedávnom Nick. A vravel to aj Mark Christine. Panebože, prečo si ešte stále nevie na nič spomenúť? Už je predsa tak blízko rozuzleniu...

,,Nebudem na vás naliehať," hovoril Mark ďalej.

V jeho hlase zacítila úprimnú starostlivosť, záujem a túžbu podeliť sa s ňou o jej problémy. Čo by asi povedal, keby vedel, že jej problémy sú aj jeho problémami a jej starosti jeho starosťami? Na sekundu sa na neho pozorne zadívala, pričom si jeho obraz podrobne ukladala do pamäti. Čo ak o tom Mark vie? Preboha, nezniesla by, keby ju klamal. Ich puto je ešte veľmi krehké, no každým stretnutím čoraz viac a viac silnie... Ak by ju sklamal teraz alebo potom, už by viac nebola schopná nikomu dôverovať. Koniec koncov, Mark Rowland so svojou dcérou Jennifer odchádza po novom roku späť do Štátov. Vracia sa domov.