Nájdem si ťa

18. kapitola

Od nepríjemného výstupu v nemocnici ubehli už takmer tri mesiace, ale Christina sa ešte vôbec nemienila vzdať.

Trpezlivo odrážala Markove útoky po celý ten čas, až napokon to obliehanie zrazu nečakane ustalo.

Donútila ho k tomu jej neoblomná povaha. Už zo skúsenosti vedel, že keď si niečo Christina zaumieni, tak to aj dosiahne. A to akýmkoľvek spôsobom.

Christina tomu bola vlastne aj rada.

Konečne tu bolo ticho.

A veľký neporiadok.

Škody, ktoré tu spôsobil Teranzi, vôbec neboli také zlé, ako hovoril Rick. Boli strašné! Tisíckrát horšie!

Trvalo jej dlho, kým to tu dala do poriadku.

A potom konečne pokoj.

Nikým nerušená sa mohla venovať svojim obľúbeným činnostiam.

V piatok zašla do knižnice, kde si ju ľudia zvedavo obzerali, až ich zvedavosť napokon prepukla o niekoľko mesiacov v opovrhovanie, keď si všimli jej „stav".

Od severného okraja mestečka až po ten južný sa ani o ničom inom nehovorilo. Ľudia špekulovali o rôznych teóriách a ich presvedčenie sa potvrdilo už veľmi dávno.

Mark.

Veď napokon kto iný?

Určite k tomu dospeli v čase, keď spal Mark v jej dome po Teranziho vpáde. Ako veľmi sa mýlili... Ale vtedy ešte netušila, že...

Zazvonil telefón.

Počkala si, kým sa ozve odkazovač.

Ostalo ticho.

Telefón však zazvonil znova.

Nasledovalo krátke pípnutie a potom sa hlas rozozvučal po prázdnom dome. ,,Chris, zdvihni to, prosím."

Ten sa asi nikdy nevzdá, pomyslela si otupene, a s nevôľou počúvala jeho monológ.

,,Týmto skrývaním sa nič nevyrieši. Myslel som, že to pochopíš. Vieš, že u mňa je práca na prvom mieste a všetko beriem s veľkou zodpovednosťou."

Lenže ak by si mal o mňa vážnejší záujem, na akom mieste by som potom bola? chcela vykríknuť, no neurobila to.

,,Pouvažuj o mojej ponuke. Nechcem, aby si sa ďalej takto trápila."

Radšej sa posadila.

Ponuka.

Nepremýšľala nad ňou, odkedy odišla z nemocnice. A vôbec, nechcela na to myslieť.

,,Bolo by to pre teba výhodné. Nebola by si na všetko sama a navyše by som ti pomáhal a bol stále s tebou."

Posledné slová sa jej ako nôž vbodli do srdca.

Mark, prečo mi toto robíš?

Mlč už...

Tušila, že v najbližšej kritickej chvíli prepukne v plač. Nevydrží to. Ako by aj mohla...?

,,Prosím, zdvihni to. Viem, že si tam a ty vieš, že to viem."

Nastala krátka odmlka.

,,Ak mi to teraz nezdvihneš a neporozprávaš sa so mnou, o chvíľu som u teba." Trpezlivo čakal. ,,Na rozmyslenie máš ešte desať sekúnd."

Deväť.

Klamár. Prečo ma nenechá?

Osem.