Nájdem si ťa

9. kapitola

 ,,Kam to ideme?" spýtala sa, keď už jazdili po diaľnici asi tridsať minút. Jej hnev pomaly vyprchával a vystriedal ho číry záujem. Kufor a zadné sedadlo auta boli zaplnené vakmi s oblečením a nejakými čudnými vecami, čo si bral Mark so sebou.

,,Neviem," odvetil ľahostajne, pozerajúc stále pred seba.

Keď si po chvíli uvedomila, čo vlastne povedal, zlostne naňho zavrčala: ,,Ako to, že nevieš? Najprv ma prepadneš uprostred noci, potom mi prikážeš rýchlo sa zbaliť a nakoniec ma doslova unesieš z vlastného domu! Kristepane, ešte aj Teranzi by bol ku mne ohľaduplnejší!" Založila si ruky pred seba a schúlila sa na prednom sedadle. Vôbec na ňu nepadala únava. A to by bola ešte pred pol hodinou odprisahala, že zaspí tuhým spánkom. Akosi jej plány nevyšli.

,,Nemyslíš, že je to vzrušujúce?" zasmial sa.

,,Nejakú máš dobrú náladu," poznamenala podozrievavo.

,,Sama si mi raz vravela, že chceš zažiť niečo nečakané a náhle."

,,Vážne?" zagánila na neho. ,,A určite som to bola ja?"

,,Chris, upokoj sa..."

,,Ako mám byť, dočerta, pokojná, keď ideš už skoro stošesťdesiatkou? Chceš nás oboch zabiť? Nikto o nás nevie."

Nepovedal nič, iba sa záhadne usmial. Tušil, že ju to rozčuľuje, ale aj tak s tým neprestal. A vedel, že sa rozzúri ešte viac, keď si ju nebude všímať. Zatiaľ to nemal v pláne.

Christina pozrela na tachometer, ktorý ukazoval stodvadsať kilometrov za hodinu. Aspoň že už nejde tak rýchlo, pomyslela si nevrlo a začala si všímať informačné tabule, umiestnené pri krajnici cesty. Pas, ktorý mala vo vačku, si zrejme nebrala len tak pre nič za nič. Odchádzajú zo štátu Kalifornia.

Pri najbližšej čerpacej stanici zastali.

Predtým, ako Mark vystúpil, zrazu povedal: ,,Ideme do Calgary." A zavrel dvere.

Nemohla uveriť, čo práve počula. Okamžite vystúpila z auta aj ona, vrhnúc sa na neho so slovami: ,,Ale veď to je v Kanade!"

,,Viem," pozrel na ňu a šiel natankovať benzín, pričom pozorne sledoval ubiehajúce čísla na čerpacom stojane.

,,Ale to je skoro jeden deň cesty!" namietala.

,,Ak pôjdem tak rýchlo ako doteraz, sme tam o niekoľko hodín," opravil ju.

,,Ak pôjdeš tak rýchlo ako doteraz, nedožijeme zajtrajšieho dňa," zahundrala mrzuto.

,,Idem zaplatiť," povedal bezstarostne, nevšímajúc si jej poznámku. ,,Sadni si do auta a počkaj na mňa. Nie aby si ušla." Vybral si z vrecka džínsov nejaké peniaze. ,,V okruhu dvadsiatich kilometrov nenájdeš žiadne mesto," povedal na dôvažok.

Vzdialil sa a opäť ju tam nechal stáť samu. Urobila, ako jej kázal, no nie z povinnosti, lež z vlastnej vôle. Správa sa ku mne ako k dieťaťu, pomyslela si dotknuto, pozerajúc von cez čelné sklo auta. Opäť sa premenil na toho záhadného muža, o ktorom nevedela vôbec nič. Prečo je chvíľu taký jemný a pozorný, a hneď na to taký nedotknuteľný? Každou minútou bol čoraz viac tajomnejší a musela si priznať, že ju to priťahovalo. Nemala ani potuchy, čo urobí Mark nasledujúcu chvíľu a to bolo na celej veci tak nádherne vzrušujúce.

,,Dosť," zavelila nahlas a načiahla sa k rádiu. Už o chvíľu zaznievala z rádia rytmická melódia s názvom Bad day. Toto bol teda fakt zlý deň, pomyslela si s iróniou. Ešte stále sa však na Marka tak trochu hnevala. Mal by byť k nej ohľaduplnejší a brať na vedomie to, čo sa stalo posledný týždeň. Istým spôsobom si vážila aj jeho postoj; bola rada, že ju núti nemyslieť na posledné udalosti predchádzajúceho týždňa a nijako jej Teranziho nepripomína. Pripomínala si ho ona sama. Mark sa len snaží dosiahnuť, aby ho jednoducho vypustila z hlavy.