Nájdem si ťa

Pátranie po pravde

Bolo neuveriteľné, ako si Mark Rowland získal jej dôveru. Poznala ho sotva tri týždne, no zakaždým mala pocit, akoby o ňom vedela všetko. Bol jej veľmi blízky.

Za ten čas sa o ňom dozvedela ešte omnoho viac. Otvorene sa spolu rozprávali o jeho manželke, v ktorej Alex videla Christinu. Jednoznačne to musela byť ona. Podľa Markovho rozprávania a slov, akými sa vyjadroval, to nemohol byť ani nik iný.

Christina.

Konečne má možnosť spoznať ju lepšie. Tých niekoľko strán, ktoré opisujú jej život v jednom ucelenom príbehu, nedokážu podať človeku ten skutočný obraz. Až od Marka sa dozvedela, kto bola Christina v skutočnosti.

Jemná žena, odhodlaná presadiť si svoj názor, nikým neovplyvnená, riadiaca sa vlastným inštinktom... Alex usudzovala, že teraz by mohla mať okolo tridsať rokov.

Opäť sa jej do hlavy posadil ten malý chrobák zvaný pochybnosť. Tá neuveriteľná podobnosť s Christinou.

Aj ona bude mať o chvíľu tridsiatku.

To je nemožné.

S určitosťou však mohla vyhlásiť, že Christina nie je nijaká vymyslená osoba. Žije, cestuje niekde po svete, je skutočná ako to, že Mark sedí teraz pred ňou v úhľadnom sivom obleku s čiernou košeľou a kravatou tej istej farby.

Ale potom prečo tá podobnosť s ňou?

Christina rada pije čaj. Aj Alex ho má rada. Ale na tom nie je nič čudné. Čaj predsa môže piť každý. Toto nie je dostatočný dôvod na to, aby mala podozrenie, že...

,,Nechceli by ste ísť so mnou na malú prechádzku?" vyrušil ju Markov jemný hlas. Odkedy ho poznala lepšie, cítila sa v jeho prítomnosti príjemnejšie. A taktiež bezpečnejšie.

Opustili elegantnú reštauráciu v centre mesta a vydali sa celkom náhodným smerom. Zjednotili svoje kroky, boli v úplnom súlade. Pri tomto pomyslení sa tep jej srdca badateľne zrýchlil. Zrazu si uvedomovala jeho blízkosť, jeho pevné rameno, ktoré jej slúžilo ako opora.

Vôbec nemyslela na Nicka.

Myslela na Marka, na jeho ťažkú a bolestnú minulosť. Za ten čas, čo sa poznali, jej vyrozprával úplne všetko, odpovedal jej na otázky, ktoré ju zaujímali, bez ostychu jej hovoril o svojich pocitoch. Chcel, aby ho chápala. A on to pomaly, ale isto dosiahol.

Zdal sa jej taký nevinný, bezbranný, až v nej vzbudil ľútosť. Vedela, čím všetkým prešiel a čím všetkým ešte bude musieť prejsť, aby našiel to, čo hľadá.

Lásku.

Bolo to len také jednoduché, obyčajné slovíčko, no obsahovalo v sebe tak veľa. Dalo sa ním vyjadriť úplne všetko. A hlavne jeho pocity k svojej manželke. Christina má veľké šťastie. Prečo sa ho potom ale vzdala?

Alex tomu celkom nerozumela.

Pozrela na Markov pekný profil. Zanechal svoju prácu tajného agenta, od základov vybudoval úspešnú firmu, aby mohol zabezpečiť svoju rodinu. Prečo ho opustila? Azda kvôli jej mŕtvej dcére, ktorá teraz žije a teší sa z každého nového dňa? Čoho sa Christina tak bála? Bol to snáď ten zvláštny pocit, ktorý ju skľučoval a zároveň varoval pred možnými udalosťami? Lenže nijaký Teranzi už nie je. Alvarez je mŕtvy a s ním všetky jeho plány. Už neexistujú nijaké tajné kódy a šifry, žiadne zbrane, ktoré Alvarez skladoval vo svojom dome. Všetko zmizlo v jedinej sekunde, keď jeho honosné sídlo vybuchlo do vzduchu. Mala Christina strach zo spoločného života s Markom? Z manželstva? Bála sa, že vzťah s ním nevyjde? Och, Christina, prečo si si nenechala všetko pekne vysvetliť? Mark by sa teraz netrápil a ty by si vychovávala svoju dcérku, o ktorej doteraz nevieš...