Nájdem si ťa

Obavy

Na druhý deň bol Nick rovnaký ako po iné dni. Žiaden smútok ani možné výčitky z minulej noci na ňom nezanechali nijaké stopy. Keby ho nebola tak dobre poznala, bola by uverila, že sa nič nedeje.

Lenže sa dialo.

Dialo sa to už včera, ako sa ho na tú vec začala vypytovať.

Sama si si to zavinila, Alex... Prečo si radšej nebola ticho? ozývalo sa jej svedomie.

Mlčky si sadla za stôl a začala si natierať chlieb maslom. Najprv si odpila z teplého čaju, bez ktorého by sa asi vôbec nezačal deň. Čudné, ona začína deň čajom a väčšina ľudí kávou.

Presne ako Christina.

Dosť. Vypusť ju z hlavy. Má to svoje vysvetlenie. Všetky svoje zvyky si prenášala na ňu.

Urobila prvý hryz.

Nick si o chvíľu sadol oproti nej, čítajúc noviny.

,,Už si raňajkoval?" spýtala sa, aby prerušila to trápne ticho.

,,Áno, vstal som skôr. Dnes mám veľa práce. Myslím, že prídem domov trochu neskôr."

,,Ach, chcela som..." Buď radšej ticho. ,,Ale to nič. Nie je to dôležité."

Pozrel na ňu, očakávajúc nejakú odpoveď. ,,Pokračuj."

,,No, vlastne to Judith..."

Zasa tá slávna Judith. Kedy sa mu konečne prestane pliesť do života? ,,Čo je s ňou?"

,,Vravela mi, že sa bude o tri týždne konať večierok zameraný na dobročinné účely. Ide o pomoc pre..."

Mávol rukou. ,,Viem, o čo ide."

,,A pôjdeme tam? Rada by som spoznala nových ľudí," vyhŕkla skôr, ako si to stihla rozmyslieť.

,,Musíme tam ísť. Bolo by nezdvorilé, ak by sme tým deťom odopreli pomoc, ktorú z každej strany potrebujú. Dám ti peniaze a pôjdeš si kúpiť nejaké večerné šaty. Poviem Judith..."

,,Nie," zastavila ho rázne. ,,Chcem, aby si tie šaty vyberal so mnou. Chcem byť s tebou." Chytila ho za ruku, položenú na stole.

Stisol jej ju. A potom, akoby sa to zdráhal povedať, nakoniec zašepkal: ,,Aj ja chcem byť s tebou."

Vstala a sadla si mu na kolená. ,,Sľúb mi, že mi budeš odteraz vždy vravieť pravdu."

Namiesto toho ju pobozkal na čelo a silno objal. ,,Ľúbim ťa."

,,To je spôsob, akým sa to snažíš zahovoriť?"

Prehliadla ho.

,,Možno," usmial sa.

Pohladila ho po tvári.

,,Čo budeš dnes robiť?" spýtal sa.

,,Neviem," odvetila pravdivo. ,,Asi budem pokračovať v románe. A ak sa nenaladím na tú správnu niť, tak sa pôjdem poprechádzať po meste."

,,Veď prší."

,,To nie je dostatočný dôvod. Okrem toho mám rada dážď."

Aj Christina ho mala rada.

Nemysli na ňu.

,,Zvláštne. Všetko, čo robíš, je zvláštne." Zahľadel sa na ňu. ,,Si veľmi zvláštna, Alexandra Craisová."

,,Opakuješ sa," podotkla.

,,Čo na tom." Pobozkal ju. ,,Musím ísť."

,,Zase?"