Nájdem si ťa

1. kapitola

Po deviatich rokoch

utorok, 23. júna

,,Podala by si mi ten skrutkovač?"

Jeho slová takmer prepočula, pretože ležal pod autom, niečo tam opravujúc. Ktovie aj čo... Nerozumela sa autám, i keď sama jedno mala.

,,Ktorý?" spýtala sa ho unavene. Už ju to nebavilo. Stála tu už viac ako dvadsať minút a on jej ešte stále neodpovedal na otázku.

,,Myslím, že je položený niekde na stole..." povedal.

Pozrela na stôl, zaprataný samým haraburdím. Pre ňu to nebolo nič zaujímavé. Nachádzali sa tam nejaké kľúče, kladivá, všade bola kopa klincov a, samozrejme, skrutkovače. ,,Sú tu dva!" zakričala na neho, aby ju vôbec počul.

,,Daj mi ten menší!"

Vzala teda ten menší, podišla k autu, sklonila sa a podala mu ho.

Žiadne ďakujem alebo prosím. To sa na neho podobalo. Ale zvykla si. ,,Mark," oslovila ho zdĺhavo s podtónom mrzutosti.

,,Áno?" opýtal sa po chvíli, vystrčiac hlavu.

Krátke počerné vlasy mu pristali k opálenej pokožke a tvár mal momentálne zafúľanú od... ani nevie od čoho. Pozrela mu do očí, o ktorých vedela, že sú tmavomodré, chvíľami úplne čierne a jeho zmyselné pery sa začali pohybovať: ,,Ešte chvíľu," žmurkol na ňu. ,,Už som skoro hotový."

Znova sa šuchol pod auto a venoval sa svojej práci. Už dlhé roky pracoval ako automechanik. Alebo aspoň sa tomu venoval v priestrannej garáži, spojenej s domom jeho rodičov, u ktorých býval už asi tridsaťpäť rokov svojho života.

Dvere sa zrazu otvorili a dnu nakukla staršia žena s dobráckou tvárou. Vôbec nevyzerala na svoj vek a na to, že je matkou troch krásnych dospelých detí. ,,Ahoj, Christina!" pozdravila ju milo a rozhliadla sa po garáži. ,,Kde je Mark?"

,,Dobrý deň! Opravuje auto, je..."

Nestihla ani dopovedať, keď sa ozval Markov hlas. ,,Tu som, mami!" Vstal a poriadne si ponaťahoval svaly, ktoré mal od ležania na tvrdej zemi celkom stuhnuté.

,,Ideme obedovať. Už prišla aj tvoja sestra."

,,Julia?"

,,Áno, aj s Erikom."

Mark bol očividne šťastný. Jeho sestra sa vydala ako dvadsaťštyriročná, keď on mal ešte len dvadsať rokov. Teraz býva v malom meste v Južnej Kalifornii a príležitostne k nim chodieva na víkendy aj s jej dospievajúcim synom. Nemá možnosť vídať ju tak často ako voľakedy.

,,Za moment som pri vás, len sa potrebujem umyť a prezliecť." Čisté šaty naliehavo potreboval, pretože na sebe mal iba staré špinavé čierne tričko a vyšúchané čierne džínsy, v ktorých sa očividne cítil pohodlne. Jeho typické oblečenie: všetko čierne.

,,Ja už teda pôjdem," ozvala sa Christina.

,,Myslel som, že ostaneš pri obede, suseda," usmial sa na ňu Mark, akoby to bola najväčšia samozrejmosť na svete.

,,Aj ja som si to myslela," pridala sa k nemu jeho matka.

A som tam, kde som nechcela byť, pomyslela si v duchu nešťastne Christina. ,,Ja naozaj nemôžem, musím ešte - "

Začala sa vyhovárať, ale Mark jej nedal možnosť. ,,Kto mi to tu dnes stonal a hovoril, ako sa nudí? No tak, jeden obed ťa predsa nezabije."