Nájdem si ťa

Večierok

O tri týždne neskôr

Alex naozaj vyzerá veľmi zvodne, pomyslel si Nick a z tácky, ktorú práve niesol okolo neho čašník, si vzal pohár šampanského. Dokonca až príliš zvodne... Pokrútil hlavou. Nemá prečo žiarliť na svoju vlastnú manželku. Prišla predsa s ním. Miluje ma, opakoval si dookola, ako keby sa bál, že mu ju vezme niekto iný.

,,Ahoj, braček!" Judith si k nemu razila cestu. ,,Nevieš, ako si cením, že si tieto tri týždne nezabúdal na svoju staršiu sestru." Vycerila na neho sladký úsmev.

,,Tú iróniu si nechaj pre seba, Judith," povedal nahnevane a odpil si zo šampanského. V dave sa však stále pozeral na svoju manželku. Šaty, ktoré spolu vyberali pred týždňom, jej perfektne sadli. Boli ušité z tmavozeleného saténu, pričom odhaľovali jej vystreté ramená. Dokonale zvýrazňovali jej štíhlu postavu, zachytávali každú pôvabnú krivku. Siahali jej až po drahé topánky s dlhými podpätkami, ktoré ju robili ešte vyššou. Výsledný efekt stál určite zato.

Hnev, ktorý náhle pociťoval v sestrinej prítomnosti, sa rozplynul rýchlejšie ako sneh na slnku. Hľadel na ňu, akoby videl samotného anjel,a a on by prisahal, že je v nebi. Nevšímajúc si zarazenú Judith podišiel k Alex a jemne jej pohladil ruku.

,,Ako sa ti páči večierok?"

,,Och, Nick! Je to úžasné," hovorila s nadšením. ,,Je tu toľko známych ľudí. S niektorými som sa dokonca nevidela už veľmi dlho. Akoby ubehli roky, čo som..." Zasekla sa.

,,Nechceš si radšej niečo vypiť?" prerušil ju rýchlo Nick a viedol ju k baru. Nedovolí, aby na to teraz Alex myslela. Vedel, že v kútiku duše sa Alex so stratou pamäti nikdy celkom nevyrovná.

,,Áno," povedala sucho, „myslím, že jeden pohárik mi bude celkom stačiť."

,,Môže byť whisky?"

,,Je mi to úplne jedno."

O pár minút sa už našťastie cítila lepšie. Určite to bude z toho tepla, čo tu je, pomyslela si, keď mierila opäť k svojim priateľkám.

,,Kde si nám zmizla?" spýtala sa jej Catherine Spencerová. Z jej usmievavej tváre sa dalo vyčítať veľké bohatstvo jej otca a prirodzená krása matky, ktorú po nej zdedila. Vôbec však nebola namyslená, ako si niektorí mysleli. Správala sa ako ozajstná dáma a ňou aj bola.

,,Bola som sa trochu osviežiť," odvetila.

,,Dopočuli sme sa, že píšeš nový román," prihovorila sa jej Harriet Burtonová, majiteľka nového módneho salónu. Patrila medzi najvyhľadávanejšie ženy v Londýne. A aj napriek svojim štyridsiatim dvom rokom vyzerala stále na tridsať. Svetlé vlasy jej voľne padali na holé plecia a ružové šaty vôbec nepokazili jej imidž. Dalo by sa povedať, že by vyzerala dobre aj v otrhaných starých teplákoch.

,,Áno, to je pravda," priznala sa Alex, pričom si rukou prehrabla svoje dlhé čierne vlasy. ,,Odkiaľ to viete?"

,,Drahá," usmiala sa Catherine, ,,v dnešnom svete sa už nič nedá utajiť. Vieme o každom kroku, ktorý urobíš. Tak sa priznaj, kedy si ho budeme môcť prečítať?"

,,Vieš, že som doslova nadšená tvojimi románmi," pokračovala Harriet. ,,Je pravda, že knihy veľmi neobľubujem, ale tie tvoje naozaj stoja zato."

Alex sa zasmiala. ,,Nechajte sa prekvapiť. Ale myslím, že čoskoro už budem končiť."

,,Tak to teda dúfam," poznamenala Catherine a uchlipla si z kvalitného bieleho vína. ,,Neviem sa dočkať. Myslím, že od zvedavosti ani nezaspím. Prezraď nám aspoň niečo."