Nájdem si ťa

Epilóg

,,Zlatko, ak ťa to niekedy unaví, pokojne ťa môžem vystriedať," povedal Mark veselým hlasom. Stál pri nej už dobré tri hodiny, no vôbec ho to nezunovalo.

Správa sa ako môj osobný strážca, pomyslela si Christina. Ktorým v skutočnosti aj je, dodala v duchu a podpísala sa do svojej čerstvo vydanej knihy, ktorá mala ohlas takmer v celej krajine. Všade kolovali správy, či je to naozaj jej skutočný príbeh, no pravdu vedeli len traja ľudia. Musela sa usmiať nad týmto počínaním novinárov. Spýtali sa jej to už stokrát a ona im zakaždým odpovedala to isté. Keď napokon zistili, že im to nemieni prezradiť, vzdali to.

Rada bývala v spoločnosti mnohých ľudí. Rad za radom podpisovala svoje knihy, ktoré si kupovali jej nadšení čitatelia.

,,Ako sa voláš?" spýtala sa malého dievčatka v sprievode svojej matky.

,,Melanie," odpovedalo jej. Bolo asi v takom veku ako Jennifer, uvedomila si Christina a veľkým tlačeným písmom napísala Melanieno meno do knihy.

,,Aj s venovaním," povedala s úsmevom Christina.

,,Ďakujeme veľmi pekne," poďakovala sa za dievčatko jej matka a zároveň sa stratila v dave.

Už ich nie je veľa, povedala si v duchu. Musela si priznať, že to nie je ľahká práca. Celé telo mala stuhnuté a k tomu ju začínala bolieť aj ruka.

Keď zložila pero, zbadala pred sebou ďalšiu jej knihu.

,,Prosím, mohli by ste sa podpísať aj mne?"

Pri zvuku toho hlasu opatrne zdvihla zrak k osobe, ktorá ju oslovila.

Od prekvapenia stratila reč. „Och, Nick! Čo tu robíš? To je ale prekvapenie! Som taká rada, že si prišiel!" Obišla stôl a silno ho objala. ,,Tak dlho som ťa nevidela!"

Nick sa usmial a pomaly sa uvoľnil z jej zovretia. ,,Ale ako vidím ja, si ešte krajšou a slávnejšou ako predtým."

Zasmiala sa nad jeho komplimentom.

,,Mark," potriasol jeho rukou. ,,Ako sa vám dvom darí?"

,,Lepšie to už ani byť nemôže," odvetil Mark s úsmevom. ,,Trčíme tu už pol dňa. A som hladný," dodal zmierlivo. ,,Čo by ste povedali na dobrý obed v neďalekej reštaurácii? Robia tam vynikajúce hamburgery!"

,,To už je len obed," podotkla Christina, krútiac hlavou.

,,Nebudem sa o tom s tebou radšej hádať. Teraz na to nie je čas. Tak ideme?" Vzal Christinu za ruku a všetci traja vyšli do slnečného počasia.

,,Kde máte Jennifer?" spýtal sa po chvíli ticha Nick.

Odpovedi sa ujal Mark. ,,Je u mojich rodičov. Mysleli sme si, že by bolo dobré nechať ju na deň, dva, tam, aby sme si my mohli zariadiť zopár vecí, ktoré nezdržia odklad."

Nick s pochopením prikývol.

Reštaurácia stála hneď za rohom. Vo vnútri ich privítala príjemná vôňa rôznej zmesi jedál a aj Christina musela priznať, že bola veľmi hladná.

Zjedla všetko ešte skôr, ako stihol Nick povedať, že mu o dve hodiny odlieta lietadlo.

,,To je škoda," povedala sklamane Christina. ,,Myslela som, že tu istý čas ostaneš."

,,Áno, v našom dome máme veľa voľných izieb," dodal Mark.

Nick všetko pokojne odmietol. Aj tak nemal v pláne ostať tu dlhšie. Christina a Mark si majú toho stále čo povedať, nebude ich rušiť svojou prítomnosťou. Okrem toho, má veľa práce. A nejaké tie plány do budúcnosti...