Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 1

Rebeka

V tmavej knižnici bolo ticho a pokoj. Cvakla som vypínačom, čím sa miestnosť rozžiarila. Toto bolo moje šťastné miesto, ako sa hovorí. V knižnici som trávila väčšinu času. Bola som jedna z prvých, ktorí vstúpili do školy. Každý deň som to bola ja, kto otváral dvere miestnosti plnej kníh, a bola som to ja, kto ich zatváral.

Knižnica bola jediným miestom, kde ma nikto nerušil. Bola som v škole, takže rodičia sa so mnou nemohli rozprávať o univerzite, a chodilo sem len málo ľudí, takže som sa nemusela s nikým zhovárať.

Už som prechádzala medzi uličkami a hľadala kohokoľvek, odnášala som knihy na svoje miesta, pripravená zavrieť dvere a ísť domov. Bolo pol siedmej večer, takže som bola úprimne prekvapená, keď som si všimla, že niekto stojí pred pultom, otočený smerom odo mňa. Potrebovala som sotva tri sekundy, aby som spoznala dievča celé v čiernom. Vďaka podpätkom topánok vyzerala vyššia, než v skutočnosti bola.

"Zatvárame." Kráčala som vedľa nej so vztýčenou hlavou.

"Vlastne máš otvorené do siedmej, takže..." Uškľabla sa a pozrela sa mi do očí, keď som
sa k nej otočila.

"Čo chceš?" Spýtala som sa jej možno menej priateľsky, ako by som mala. Len prevrátila očami a zamávala knihou v rukách. The Catcher in the Rye (Kto chytá v žite).

"Priniesla som to späť."

Ponúkla som jej ruku, ale ona ju položila na pult a jedným prstom ju strčila pred seba, pričom neodvrátila zrak od mojich očí.

"Meno?" Spýtala som sa, prsty sa mi vznášali nad kartami.

"Čo?" Zmätene sa zachichotala.

"Potrebujem tvoje meno na tvoju kartu."

"Moje meno poznáš, Rebeka."

"Neviem. Naozaj si to nepamätám. Možno niečo s T." Zažartovala som a našla som uspokojenie vo výraze jej tváre.

"Danielle Hayesová. H. D." Rozpačito sa obzerala okolo seba. Na drevenom pulte pred nami jej zazvonil telefón. "Môžeš zrýchliť? Nemám na to celú noc." Moje prsty nemuseli veľa behať po kartách, aby našli jej meno. Len na sekundu som sa na ňu pozrela, len kútikom oka. Dlhé, tmavé, čierne vlasy mala rýchlo zopnuté do chvosta. Obvyklá kožená bunda jej ležala na pleci a košeľa pod ňou zanechávala niekoľko centimetrov nahú na bruchu.

"Hotovo. Teraz môžeš ísť."

"Veľmi ty ďakujem za tvoju láskavú pomoc." Usmiala sa na mňa najfalošnejším úsmevom na svete. Na hrudi sa mi rozliehali naozaj dobré pocity.

"Nemáš za čo." Uškľabila som sa. Vzala si telefón a vykročila k dverám. "Ach, Danielle." Zavolala som za ňou a na moje prekvapenie sa na mňa spýtavo pozrela. "Nabudúce sa možno pokús prísť včas."

"Vždy prídem včas, Rebeka Westová." Žmurkla na mňa a zavrela veľké drevené dvere za sebou.

Daniella

Drevené dvere sa za mnou zavreli, ale stále som na sebe cítila jej oči. Stále som cítila, ako ma skúma zozadu kútikom oka. Tie modré oči sa mi vpálili do kože a poznačili ma. Telefón mi nepretržite bzučí medzi prstami, ale v kostiach mám stále miernu potrebu vrátiť sa do knižnice. Len preto, aby som ju mohla zneistiť, aby na mňa vyvalila oči. Len aby som sa na ňu mohla pozrieť. Jej pohŕdanie mnou bolo očividné. Mala som a robila som všetko, o čom si myslela, že nerobí. Dievča by malo sedieť upäto s krásnymi vlasmi a nalíčenou tvárou, aby sa každý chlapec otočil hlavou jej smerom. Mala by sa učiť, byť dobre vzdelaná a ísť na dobrú univerzitu. Jej mama ako vedúca rodičovského združenia lepila takéto plagáty na všetky rovné plochy v škole. Veľmi nábožná žena, ktorá sa na mňa s odporom pozerala vždy, keď ma videla. Mám hlas, hovorím, čo si myslím, robím, čo chcem. Rodičia sú s tým úplne v pohode, kým si v škole a v kick-boxe počínam správne. Robím kick-box. Nie je to na dámu, však pani Westová? Raz sa síce pokúsila prehovoriť, aby ma vyradili z tímu, ale zostala som. Približne v tom čase sa môj vzťah s Rebekou zhoršil. Nikdy sme nemali dobrý vzťah. Nikdy sme sa nerozprávali ani nič podobné, ale kývali sme si, keď sme sa videli na chodbe školy. Po incidente s jej matkou sa to zmenilo. Bola som naštvaná na celú jej rodinu a ona bola naštvaná na mňa. Len za to, že som to ja. Odvrátila hlavu, keď som bola blízko, a snažila sa minimalizovať náš kontakt. Veľmi ma tešilo, ako ju rozčuľujem, takže sa to ľahko stalo našou vecou. Snažila sa mi vyhýbať, ako len mohla, a ja som sa jej to snažila sťažovať. Bolo to najťažšie.

"Ty nejdeš?" Maxov hlas ma zastavil pred ďalším otvorením dverí. Spolu s ním sme po škole trénovali s ďalšími chlapcami a dievčatami v školskej telocvični. Zvyčajne sme do budovy prichádzali prví a odchádzali z nej poslední. "Odveziem ťa." Zamával kľúčmi medzi prostredníkom a ukazovákom.

"Ďakujem." Vzala som si od neho tašku, ktorú niesol na pleci.

Parkovisko bolo takmer prázdne, vedľa Maxovho čierneho auta parkovali len tri autá. Tašku som zhodila na zadné sedadlo, keď som si všimla otvorené dvere školy.

"Hej, blondínka!" Max zakričal smerom k Rebeke. Okamžite zastala a nepohla sa z miesta. "Potrebuješ odviezť domov?" Ponúkol sa s veľkým úsmevom na tvári.

"Čo to robíš?" Zmätene som mu zašepkala. Ak Rebeka nenávidela mňa, Max ju nenávidel rovnako.

"Bavím sa." Pokrčil plecami

"Nie, ďakujem." Povedala, keď sa opäť vydala na cestu a priblížila sa k nám.

"Poď sem. Budeš chodiť pešo, keď máš očividne lepšiu príležitosť?" Max sa so založenými rukami oprel o auto. Až do tejto chvíle na mňa Rebeka ani len nesklopila zrak, ale teraz jej oči na sekundu preskočili na mňa.

"Chôdza je zdravá."

"Nechaj ju, Max. Dobré dievčatá chodia." Zasmiala som sa a pozrela naňho.

"Dobre. Nemôžeš povedať, že som nebol džentlmen." Pokrčil plecami a naskočil do svojho auta a čakal, kým urobím to isté. Chvíľu som sa dívala, ako blondínka odchádza, ale potom som nasadla do auta.

"Je tvrdohlavá."

"Je pokrytecká."

"Prečo?" Spýtala som sa a pozrela som sa naňho, ale skôr než Max stihol odpovedať, obloha sa zatočila a spustil sa dážď. Stierače sa dali do pohybu, keď zapol auto. Obloha sa stala tmavšou ako pred niekoľkými minútami. Max bezpečne odišiel smerom k môjmu domu.

"Zastav." Spýtala som sa, keď som si všimla kráčajúcu postavu v daždi. Stiahla som okno a nedbala som na dážď, tak som na ňu zakričala. "Nastúp." Videla som, ako sa Rebeka snaží rozhodnúť, čo má robiť. "Nebuď taká zasrane tvrdohlavá, Rebeka, a nasadni do auta." "To je pravda.

Váhavo si zahryzla do spodnej pery. Dokonca aj v tme búrky som videla, ako sa jej biele zuby zablysli, keď sa vtlačili do ružovej pery. Nakoniec došla k autu a naskočila doň, pričom si potichu poďakovala.

Ticho v aute začalo byť trápne, a tak sa ho Max rozhodol prerušiť.

"Aký je program na víkend?" Najprv som si myslel, že sa to pýtal mňa, ale on sa pozeral na blondínku na zadnom sedadle. Možno si nevšimla, že otázka je určená jej, alebo jednoducho nechcela, ale len sa pozrela von z okna.

"Ideme na večierok? Ku Chrisovi?" Pozrel sa na mňa, keď nedostal odpoveď od Rebeky. Jej hrubosť bola zvyčajná, ale z nejakého dôvodu mi vadila viac ako zvyčajne.

"Áno. Taký bol plán." Na moju odpoveď som počula zozadu posmech. "Prepáčte, ruším vás?" Pozrela som sa dozadu. Na moje prekvapenie sa na mňa pozrela.

"Možno by si sa mohla pokúsiť učiť a nie len trénovať a opíjať sa." Povedala to ako radu. "Možno by si sa mala niekedy skúsiť zabaviť. Tento nóbl, mrchavý postoj je veľmi nechutný."

Auto zastavilo a ona z neho bez slova vyskočila a zabuchla dvere za sebou.

"Hej!" Max za ňou zakričal, ale ona nezastavila." Mohla aspoň poďakovať."

"Povedala to raz, myslím, že to už nikdy nebudeme počuť."

//////////////////////////////////////////////////////////////////
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby

PS: Autorka bola taká milá že mi dovolila pridať k príbehu aj linky na jej tiktok ktoré súvisia s príbehom.
Tak dajte vedieť či linky fungujú prosím.

Tu sú linky na tiktok videa:

https://vm.tiktok.com/ZGJ4P1Cub/
https://vm.tiktok.com/ZGJ4PJDKD/
https://vm.tiktok.com/ZGJ4foRDS/
https://vm.tiktok.com/ZGJ4fp75N/
https://vm.tiktok.com/ZGJ4fsA5t/
https://vm.tiktok.com/ZGJ4fvbLw/
https://vm.tiktok.com/ZGJ4fttWq/
https://vm.tiktok.com/ZGJ4fvRFm/

PS: Je to v príbehu ale nepriradila som to k tej kapitole, ale ak objavíte ku ktorej kapitole to patrí, napíšte komentár a ja ich pridám tam kde majú byť.

https://vm.tiktok.com/ZGJ4Pe1bj/
https://vm.tiktok.com/ZGJ4fcscj/