Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 12

Rebeka

Bola som rozzúrená. Rozzúrila ma. Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla zúčastniť sa na výlete, bolo, že tu nebude a ja budem mať dni bez jej prítomnosti. Musela som sa od nej dostať preč. Moja myseľ to vedela, problémom bolo moje telo. Chcelo všetko, čo mi mohla dať. Tak veľmi som ju chcela bozkávať, keď som jej sedela na kolenách, chcela som sa na ňu drieť, aby som vytvorila väčšie trenie. Teraz boli moje úmysly úplne iné. Chcela som ju udrieť, vyfackať jej ten hlúpy úsmev z tváre.

"Nerozumiem." Addison pokrútila hlavou a zmätene sa na ňu pozrela.

Určite si nájdem niečo, s čím sa budem hrať.

Max sa pred nami tichým hlasom uškrnul. Zdalo sa, že Hayley pustila Daniellu a kráčala za Maxom ako šteňa.

"Ja len hovorím, že si nájdem niečo, čím sa zabavím." Daniella sa na ňu pozrela a zrazu sa cítila prázdna, že jej oči nesmerujú na mňa. "A teraz nás nechaj na pokoji. Máme projekt, na ktorom musíme pracovať."

"Nechoď! Zostaň!" Pozrela som sa na Addie. Nemohla ma tu nechať s ňou, ale Max a Hayley už vstali. Nakoniec zostala Addie, takže sme v knižnici zostali len my tri.

S Daniellou sme jej vybrali knihu na čítanie. Moderný romantický román. Prebehla mi hlavou myšlienka, že by si možno mala vybrať sapfický román ale nič som nepovedala. "Takže ja čítam Janu Eyrovú a ty čítaš toto. Keď obe dočítame, navzájom sa o to podelíme. Rozprávame sa o tom rozdieloch a podobnostiach."

"Aj ty si prečítaš moju knihu, však?" Usmiala sa, akoby ma poznala tak dobre.

"Nie," odpovedala som oveľa rýchlejšie, ako som mala. Zdvihla obočie. "Áno." Opravila som sa. Addie sa vedľa mňa zachichotala a zdieľala pohľad s Daniellou.

Bola som si istá, že by sa správala úplne inak, keby vedela čo sa stalo medzi nami dvoma. Nepovedala som jej to. Nie preto, že by som
sa hanbila. Skôr preto, že som to nechcela. Mala som, a neurobila som to. Cítila som sa
prirodzené, akoby som bola stvorená, aby som ju cítila, aby som sa jej dotýkala.

Čo som jej mala povedať? Hej, Addie! Viem, že Daniellu nemáme radi, ale nejako som sa s ňou vyspala. Prišla som s ňou o panictvo. A bolo to dobré. Bol to lepší pocit ako čokoľvek iné. A chcem to urobiť znova. A znova. Až kým nebudem môcť myslieť na nič iné.

Na chvíľu som nechala oči na Addison. Lesklé červené pramienky jej padali okolo ramien, na lícach a nose mala malé pehy. Jej hnedé oči žiarili priateľskosťou. Bola krásna, roztomilá. Mala aj skvelé telo. Bože, prestaň! Toto nie je správne!

Odvrátila som zrak a pohľad som uprela na Danielu. Predchádzajúci úsmev sa zväčšoval a dávala mi najavo, že videla všetko, čo som za posledných 30 sekúnd urobila.

"Musím ísť na toaletu. Vrátim sa." Addie sa ospravedlnila a nechala nás za sebou. Ticho medzi nami by sa dalo krájať. Otvorila ústa, aby niečo povedala.

"Nerob to. Nechcem počuť tvoje výhovorky. Chceš ísť na výlet a viac sa so mnou zahrávať? Urob to. Je mi to jedno."

"Chcela som sa len spýtať, či si ju skontrolovala už predtým, alebo až teraz, po našom malom víkende?" Pozrela som sa na ňu a videla, ako sa usmieva. Oprela som sa, nasadila si masku a prekrížila si ruky na hrudi.

"Nekontrolovala som ju." Klamala som.

"Ale áno." Nechala hlavu padnúť dozadu a pritom sa zasmiala. Znelo to ako nejaká hudba. "Nebuď v rozpakoch, určite je na ňu príjemný pohľad." Niečo sa vo mne pohlo a posunula som na svojom mieste. Nepáčilo sa mi, ako rozprávala. Zahryzla som si do jazyka, aby zadržala slová a odvrátila pohľad. "Nie taká príjemná ako ty, ale aj ona vyzerá dobre." Hrejivý pocit sa mi rozlieval po hrudi.