Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 33

Daniella

Celá tá situácia bola taká debilná. Mala som jej jednoducho povedať, čo sa stalo. Pochopila by to, odpustila by mi. Musela mi odpustiť. Nič som neurobila. Volala som jej a ona to nezdvihla, nebola s Hayley a nebola ani s Addie, ani s Maxom. Kam by išla?

Ani som nevedela, kam ju mám ísť hľadať. Prehľadala som celú budovu. Tak som sa vrátila do svojej izby a čakala som, kým sa vráti. A nakoniec sa naozaj vrátila.

"Kde si, kurva, bola?" Odtlačila som sa od postele, rozzúrená, v žilách mi pulzoval hnev.

"Páni, vyzeráš ako blázon." Usmiala sa svojím hlúpym, rozkošným, milým úsmevom.

"Si opitá, Rebeka?" Chytila som ju za ruku, keď sa takmer potkla o vlastné nohy.

"Podviedla si ma, Daniella?" Spýtala sa takmer žartovne. Zovrela sa mi čeľusť.

"Nepodviedla." Bol som úprimná. Nepodviedla som ju. Nikdy by som to neurobila.

"A nie som opitá." Klamala. Oči sa jej leskli, líca mala červené a ledva chodila.

"Si." Posadila som ju na posteľ.

"A ty si to urobila." Oprela sa o ruky.

Táto situácia bola na hovno. Nedala mi šancu vysvetliť, čo sa stalo. Jednoducho odišla.

"Prestaň to hovoriť." Požiadala som ju o to. Išla som k minichladničke, vzala som fľašu vody a naliala som jej ju do pohára. Podala som jej ju, predtým som sa pokúsila odtiahnuť, ale chytila ma za zápästie.

"Pozri sa mi do očí a povedz mi, že si neurobila nič, čo by sa počítalo ako podvádzanie." Oči mala smutné, zuby sa jej zabárali do spodnej pery. Srdce sa mi bolestivo zovrelo, keď mi oči preskočili do rohu miestnosti.

"Je mi to ľúto." Znova som pred ňou klesla na kolená. Presne tak ako pred tým.

"Povedz mi, čo sa stalo." Vzlykala, po líci sa jej kotúľali slzy. Chcela som jej povedať, čo sa stalo, ale nechcela som ju vidieť plakať. Neznášala som, keď som ju rozplakala.

"Bola som v bare." Sadla som si k nohám a pozerala na ňu, zatiaľ čo ona sa pozerala kamkoľvek, len nie na mňa. "Dali sme si spolu pár drinkov. Bola tam, ponúkla sa, že mi kúpi nejaké drinky, a ja som jej to dovolila. Povedala, že má nejaké veľmi drahé veci, ktoré by sme mohli vypiť, a ja som nad tým nič nerozmýšľala, pretože nikdy nemyslím na nikoho iného ako na teba." Chytila som ju za ruky a strhla som jej pozornosť na seba.

"Samozrejme." Vysmiala sa a zamrmlala.

"Beka," chytila som ju za tvár. "Si môj život. Môj deň sa začína a končí s tebou. Milujem ťa."

"Ja ťa milujem. Ale veľmi sa bojím milovať ťa tak hlboko. Tak veľmi sa bojím, že ma opustíš." Môj palec ju pohladil po líci.

"Nikdy by som..." Snažila som sa to vysvetliť.

"Pozri sa na nás, Dani!"

"Neodchádzam, som tu, nikam neodchádzam." Stála som si za svojím, nikam som neodchádzala.

"Dani..." Chcela sa postaviť, ale nedovolila som jej to.

"Bekah, prosím, nechaj ma to dokončiť." Zhlboka som sa nadýchla. "Išli sme do jej izby. Napili sme sa. Hrala som sa s náramkom a ten sa mi zlomil, tak som ho vzala na stôl. Pobozkala ma, ale zastavila som ju. Zastavila som ju a odišla. Odišla som tak rýchlo, že som tam nechala náramok. Nikdy by som ťa nepodviedla, pretože... tak veľmi ťa kurva milujem, Bekah. Túžim po všetkom, čo je s tebou spojené. Horím pre teba. Posledné týždne som nemohla spať, lebo si mi nebola nablízku. Nemôžem fungovať bez teba po svojom boku."