Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 5

Rebeka

Nikdy som to neplánovala tak, ako som plánovala. Nemala som v úmysle ju pobozkať. A už vôbec nie sa s ňou bozkávať na zadnom sedadle jej auta. Toto by sa nikdy nemalo stať. Dokonca sa mi ani nepáčila. Vadila mi, privádzala ma do zúrivosti, žalúdok sa mi obracal vždy, keď som ju videla. Neznášala som, ako jej žmurkajú oči, ako sa chichotá a smeje sa na mne. Hnusila sa mi každý kúsok z nej.

Napriek tomu si myslím, že som nikdy necítila nič lepšie, ako keď sa jej pery dotýkali mojich. Jej chuť mala tú najsladšiu príchuť. Stále na mňa pôsobila. Vyvolávala vo mne hlad, väčší ako kedykoľvek predtým. Mala som pocit, akoby som nikdy predtým neochutnala žiadne jedlo, akoby bola mojím prvým jedlom vôbec. A nikdy som nechcela prestať.

Ale Bože, ja som ju nenávidela. Jej úsmev a jej červené pery, spôsob, akým si rozmazáva očné linky, vďaka čomu jej oči vyzerajú dymovo a podmanivo. Nie!

Včera som spala sotva päť hodín. Snažila som sa Daniellu dostať z hlavy a podarilo sa mi to. Päť hodín.

Slnko, ktoré ráno zasvietilo po mnohých daždivých dňoch, vysušilo všetku vodu, ktorú včera v noci spôsobila búrka. Vysušilo dážď a dalo mi šancu zabudnúť na všetky udalosti. Pred školou ma vysadil môj otec. Potešila som sa, keď som si všimla, že Danielino auto nie je na parkovisku. Aspoň som mala pár minút na to, aby som sa pripravila na to, že sa jej opäť pozriem do očí.

"Dobré ráno, blondínka!" Úsmev, ktorý som mala na tvári, mi zmizol, keď som otvorila dvere knižnice a Daniella sa na mňa usmiala. Sedela za stolíkom, na ktorom boli jej hlúpe topánky. Vôbec nezáležalo na tom, že dnes bolo oveľa teplejšie ako včera, mala na sebe rovnako vyzerajúce čierne džínsy s nejakým tričkom z pochodu kapely a koženú bundu. Usmievala sa na mňa svojimi hlúpymi červeno namaľovanými perami a hlúpym, horúcim mejkapom na tvári.

"Budeš tam stáť celé dopoludnie?"

"Tvoje auto nie je na parkovisku." Zavrela som dvere a trochu som potriasla hlavou. Tlačila som do jej nôh taškou, až kým moja taška nepristála na stole a jej nohy s hlasným buchnutím nedopadli na podlahu. Zachichotala sa tým hlúpym sladkým tónom.

"Odviezli ma, prišla som s Maxom." Odhrnula si vlasy z tváre. "Dnes ráno si veľmi nevrlá."

Protestovala som, prekrížila som si ruky pred hruďou a oprela sa pásom o stôl. Usilovne som sa snažila nepohnúť, keď sa postavila.

"Takže." Naklonila sa bližšie, jej dych mi udrel do pier. "Kurevsky nevrlá."

"Môžeš prestať nadávať?"

"S vedomím, že zakaždým, keď poviem kurva, sa začervenáš?" Spýtala sa, zatiaľ čo sa palcom dotkla mojej pravdepodobne červenej lícnej kosti. "Ani náhodou."

Odstrčila som jej ruku, jej oči sa prekvapene rozšírili. Videla som, ako jej päsť zaťala pri boku, ako sa jej zovrela čeľusť. Vo filmoch som to videla robiť veľa mužov, ale nikdy som si nemyslela, že jedného dňa uvidím Daniellu Hayesovú robiť to isté a úplne ma to vzruší. Ak to bolo možné, ešte väčšie teplo mi putovalo do líc a neostalo to bez povšimnutia jej.

"Nič z toho, čo robíš, ma nenúti červenať sa, Daniello. A my tu máme čo robiť, takže ak ma ospravedlníš." Otočila som sa, aby som ju tam nechala, ale prsty sa mi ovinuli okolo zápästia a stiahli ma späť, až sa moja hruď stretla s jej.

"Prepáč, ale s touto vetou jednoducho nemôžem súhlasiť."

Tak veľmi som chcela, aby ma pobozkala. Naklonila som hlavu, takže sa musela len trochu priblížiť. Odmietla to, presunula sa mi na krk. Moje ruky vyleteli na jej rameno, držala som sa jej, z úst mi vyšiel ston.