Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 26

Daniella

Nemohla som si pomôcť, ale usmiala som sa do bozku. Bozkávala ma s takým nadšením, že som sa takmer prepadla cez nohy. Zasekli sme sa na chodbe, pritlačené k stene. Keby sme boli trochu skúsenejšie, šukala by som ju práve tu, pri stene, s nohami obtočenými okolo môjho pása. Ale chcela som jej dopriať dokonalé prvýkrát. No... jej druhé prvýkrát. Chcela som, aby to bolo lepšie ako všetko, čo sme robili predtým.

Moje ruky mali vlastnú myseľ, vkĺzli jej pod sukňu, medzi nohy. Horúčkovito sa jej dotýkali pod nohavičkami. Už niekoľko dní som túžila dostať sa k nej tak blízko. Snažila som sa od nej držať ďalej v každej prebdenej chvíli. Prstom som sa dotkla jej zmáčaných nohavičiek. Ťažko som zadržiavala ston, ktorý sa mi chcel pri tom pocite vymaniť z hrdla.

"Tak veľmi ťa chcem." Zašepkala som. "Môžem ťa mať? Môžem ťa ojebať?" Jej telo sa chvelo proti môjmu. Bola bez dychu. Moje zovretie okolo jej pása sa zintenzívnilo, zatiaľ čo som čakala na jej odpoveď. Beka trikrát prikývla, potom mi chytila tvár a znova ma pobozkala. Odtiahla som sa s úsmevom na tvári.

"Slová, zlato, používaj slová." Tentoraz sa mi prezývka podarila ľahko. Ani ma nezaujímalo, či ma za to bude neskôr šikanovať. V tejto chvíli mi za všetko stálo to kňučanie, ktoré som od nej dostala a ktoré spôsobilo to meno.

"Áno. Prosím." Už som nepremárnila ani chvíľu a hlboko som ju pobozkala. Bola som pripravená, ona bola pripravená a malo sa to stať. Cítila som, ako sa mi začína potiť dlaň. Nechcela som, aby vedela, aká som nervózna, nechcela som ju vystrašiť. Pokaziť túto dôležitú chvíľu bolo to posledné, čo potrebovala.

Nejako sme skončili v jej izbe. Naposledy som sa tam dostala cez okno. Dvere boli úprimne oveľa lepšie. Najmä keď ma bozkávala a dotýkala sa ma. Jej sukňa už bola preč na chodbe, košeľa bola niekde v tejto izbe. Prerušila som bozk a so zatajeným dychom som si ju prezerala. Chcela som sa dotýkať, olizovať každý kúsok jej tela. Chcela som sa zubami popasovať s jej kľúčnou kosťou. Moje oči sa dostali až k jej tvári, obe sme súčasne zalapali po dychu. Oči mala najtmavšie modré, pery opuchnuté a líca červené. Moje telo sa chcelo vrhnúť, chcelo, aby som sa uvoľnila. Ale ja som musela, nie, chcela som, aby to išlo pomaly. Chcela som, aby sa nám táto chvíľa vryla do pamäti, aby sme si ju obe pamätali až do smrti. Určite to nebolo po prvý raz a vzhľadom na to, že som nikdy nebola na druhej strane stola, som netušila, čo sa jej preháňa hlavou.

Môj jazyk jej vkĺzol do úst a tentoraz nebojovala o nadvládu. Asi bola príliš nervózna, aby to urobila. Naše jazyky krúžili okolo seba, rukou mi prechádzala po vlasoch. Obe nás prekvapilo, keď padla späť na posteľ. Pomohla som jej pohodlne sa usadiť na posteľnú bielizeň, pričom jej oči nespustili z mojej tváre. Mala na sebe bielu zhodnú spodnú bielizeň. Dokonale obopínala jej bledú pokožku a dvíhala jej prsia. Musela som sa veľmi snažiť, aby som sa jej pozrela do očí.

Naklonila som sa k nej v rovnakom čase, keď sa ma pokúšala pritiahnuť bližšie. Začala pomaly kolísať bokmi, keď sa naše telá stretli. Telo mi naplnil chtíč, keď som ju začala bozkávať až na krk. Ani som nedokázala rozlíšiť, kde sú moje pery a kde sa začína jej pokožka. Môj mozog bežal rýchlo ako pretekárske auto, ale spomalila som, keď som sa dostala k jej hrudi. Prehla sa v chrbte a ja som sa chopila príležitosti rozopnúť jej podprsenku a posunúť jej ramienko dole ramenom, pričom som ho odhodila nabok. Chcela som odtrhnúť oči, ale na jej prsia bol ten najdokonalejší pohľad. Ústa mi slzili.

Vzala som jej pravú bradavku medzi zuby a pomaly som zahryzla. Z úst jej vyšli tiché stony a dych sa jej zrýchlil. Olizovala som jej bradavku a sala som ju, keď som pocítila, ako mi prsty prechádzajú po vlasoch a nie tak jemne ma ťahajú. Už som poznala jej telo natoľko, že som podľa toho, ako stonala a posúvala sa podo mnou, vedela, že je už blízko. Potrebovala len správny tlak tu a tam a už by kričala moje meno.