Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 30

Rebeka

Moja nálada sa opäť zhoršila, keď som sa vrátila do auta sama. Naozaj som nechcela Dani obťažovať týmto problémom pred jej veľkou súťažou. Tá bola pre ňu dôležitá a ja som jej nechcela pokaziť čas. Zaklopala som na dvere a čakala na odpoveď, dúfajúc, že ma nepošlú preč alebo niečo podobné.

"Ahoj, Rebeka!" Dvere otvorila jej mama a usmiala sa na mňa.

"Ahoj! Prepáč, že som sa zastavila tak neskoro. Práve som..."

"Blondínka, ahoj, čo tu robíš?" Dani zbehla zo schodov a na tvári jej hral obrovský úsmev. "Čo sa stalo?" Úsmev jej zhasol, keď podišla bližšie.

"Poď dnu." Pani Hayesová otvorila dvere širšie a nechala ma vstúpiť za ňou.

"Čo sa stalo?" Dani zopakovala otázku. Mala na sebe tepláky a príliš veľké tričko. Trochu ma boleli oči, stále bola citlivá. "Bekah." Jej slová boli mäkké a tvrdé zároveň.

"Vyšla som pred mamou."

"Čo?" Počula som otázku pre ňu, jej matku a od jej otca, o ktorom som si predtým ani nevšimla, že tu je.

"Povedala som jej, že ťa milujem." Pozrela som sa na svoje topánky na podlahe. Cítila som, ako ma jej ruka objala okolo pása, druhou rukou mi zdvihla bradu, aby som sa jej pozrela do očí.

"Čo povedala?"

"Povedala, že je to len fáza a že to prejde. A potom, keď som povedala, že ťa milujem a neprestanem ťa milovať, ma... vyhodila." Zahryzla som si do pery a snažila sa zastaviť slzy.

"Rebeka, je mi to tak ľúto." Jej mama ma rukou pohladila po chrbte. Moje oči neodvrátili pohľad od Dani.

"Čo keby som vynechala súťaž a zostala tu s ňou?" Obrátila sa k svojej mame.

"Nie, Dani." To sa v žiadnom prípade nemohlo stať.

"Môžeš tu zostať tak dlho, ako budeš potrebovať." Jej otec mi to povedal a potom sa obrátil na svoju dcéru. "Ale myslím, že by si mala ísť."

"Ale..."

"Nemôžeš zahodiť túto príležitosť, Dani." Prerušila som ju.

"Fajn, ale zostaň tu tak dlho, ako budeš potrebovať." Natiahla ninky a čakala, kým si tie svoje zavesím okolo jej.

"Dohodnuté." Zdvihla som prst a obtočila ho okolo jej.

"Dáš si niečo na jedenie?" Pani Hayesová sa spýtala a ukázala za seba do kuchyne.

"Nie, ďakujem, stačí mi to."

"Poď." Dani ma objala okolo pása, keď sa jej rodičia rozišli do domu. "Poďme ťa dostať do postele." Odhrnula mi vlasy nabok a zašepkala mi do ucha. Jej horúci dych ma zasiahol do citlivej pokožky na zadnej strane krku.

"Dani." Chcela som sa odtiahnuť, nervózne som sa obzerala okolo seba, ale ona ma pevne držala pri sebe. Otočila som sa v jej náručí a stála som schodík nad ňou.

"Je mi ľúto reakcie tvojej matky." Jej oči zmäkli, keď sa na mňa pozrela.

"O nič nejde." Pokrčila som plecami, ale cítila som, ako sa mi zvierajú prsia.

"Je, Beka." Jej palec ma pohladil po lícnej kosti.

"Pobozkaj ma." Zašepkala som a zmenila tému. Ale ona stála na mieste, tak som sa otočila a kráčala hore po schodoch.

"Mali by sme si o tom pohovoriť." Rozbehla sa za mnou a vybrala sa na schody.

"Dani." Otočila som sa, keď som došla k jej dverám, tvárou k nej. Urobila som krok bližšie k nej a ona ustúpila, pričom chrbtom narazila na stenu na opačnej strane. Zalapala po dychu, keď som jej rukou stlačila bok z dvoch strán na páse, tesne pod prsiami. "Pobozkaj ma." Opäť som ju požiadala, môj hlas bol dychtivejší.