Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 14

Rebeka

Dvere kúpeľne sa za mnou zavreli. Bolo to lepšie, ako som očakávala. Prešla som k zrkadlu a pozrela sa na svoj odraz. Oči som mala rozšírené od zúrivosti, vlasy mi stáli v pevnom chvoste, pleť som mala bledšiu ako zvyčajne a hruď sa mi rýchlo pohybovala.

Nevedela som, aký je skutočný dôvod, prečo som sa priznala k tomu, že ma sem Daniella priviedla. Najmä po tom, čo ešte päť minút jazdila okolo, kým vošla dnu. Bola na mňa nahnevaná, preto bola zlá. A ja som neznášala, keď to robila. Povedala som síce, že naše spojenie je zlé, ale ona si bola taká istá, že je to preto, lebo je dievča. Nebudem klamať, jeden z dôvodov, aj keď to bol len maličký dôvod, ale bolo to to, že bola žena. Bolo to zlé, ale nielen preto. Aj preto, že bola hrubá, zlá, bezohľadná a robila nezákonné veci na nezákonných miestach. Nemala som ju rada.

A potom použila zlý tón. Mala tú drzosť citovať samu seba z noci, keď sme spolu spali.

Dvere sa otvorili s obrovským švihnutím. Na chvíľu som dúfala, že to Dani prišla za mnou. Chcela som, aby sem prišla, aby som sa s ňou mohla pohádať, kričať na ňu a ona by ma pobozkala. Tak ako to robila vždy, jemné pery dotýkať sa môjho v tmavom kúte. V zrkadle som si však všimla Addine ryšavé vlasy.

"Tu si!" Usmiala sa na mňa. Jej oči vyzerali unavené, ospalé a teraz aj ustarané. "Si v poriadku?"

"Nie." Potriasla som hlavou, nechala som ju padnúť medzi plecia, keď som sa naklonila
o umývadlo.

"Chceš, aby som zavolala Danielle?"

Moje oči rýchlo vyskočili a pozreli sa do jej očí cez zrkadlo.

"Prečo by to malo vôbec pomôcť?" Na moju otázku pokrčila plecami s malým plachým úsmevom na ružových perách. Mala som pocit, že ak sa hneď nepriznám, čaká nás pekelných deväť dní. "Niečo sa stalo... medzi mnou a Daniellou." Zašepkala som a vyhla sa jej očiam.

"Ja viem." Usmiala sa, kráčala vedľa mňa a pozerala na mňa cez zrkadlo.

"Čo?"

"Ja viem. Vždy si sa pri nej správala inak, ale v posledných týždňoch je to viac než len iné. Tušila som, že v tom niečo je. A to, ako počúvaš, keď hovorí, alebo ako sa na ňu pozeráš.

A tvoja reakcia, keď sa ťa dotýka, je iná ako tá, ktorou reaguješ na môj dotyk."

"Prečo si nič nepovedala?" Spýtala som sa. Bolo by oveľa jednoduchšie, keby sme sa o tom mohli porozprávať skôr. Mala by som niekoho, s kým by som sa o nej mohla porozprávať. Líca som teraz mala červené. Čo si o mne teraz myslí?

"Prečo si to neurobila?" Opýtala sa ma.

"Myslela som... Len som nechcela, aby si o mne myslel niečo iné."

"Nemyslela. Nemyslím. Som zvedavá." Otočila som sa teraz tvárou k nej.

"Čo chceš vedieť?"

"Ale no tak! Všetko. Vyklop to, blondínka." Naklonila sa k nemu s obrovským úsmevom.

"Prestaň!" So smiechom som jej strčila do ramena.

"Teraz vážne hovorím. Čo sa stalo?"

"Ja - ja som sa s ňou vyspala v deň, keď som išla na rande s Maxom."

Vyprskla som.

"Bola si na rande s Maxom?" Čože?!

"To je ten bod, ktorý ste si vzali?" Opýtala som sa. Nepovedala nič. "Áno, nebolo to rande. On ma požiadal a ja som súhlasila. Daniella tam bola. Bola som jej spolupartnerka v pretekárskej súťaži. Daniella vyhrala, opila sa, udrela Maxa do tváre, odviezla som ju domov, pobozkali sme sa a potom som s ňou strávila noc. Nahá." Hovorila som rýchlo a snažila som sa povedať všetko, čo sa v tú noc stalo.