Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 34

Rebeka

Dostať sa domov bolo požehnanie. Už som mala dosť toho, že som narazila na náhodné dievča, ktoré pobozkalo moju priateľku. Kým sme dorazili domov, bola som už niekoľko týždňov od rodičov. Otec sa mi snažil takmer každý deň zavolať, poslať mi tucet správ. Od mojej mamy však neprišlo nič. Takže keď som zbehla po schodoch s Dani horúcou v pätách a našla vo dverách mamu a otca, nebola som úplne prekvapená.

"Rebeka, ahoj." Jeho hlas bol tichý, jemný, akoby sa snažil zistiť, či mu dovolím povedať, čo chce, alebo nie.

"Ahoj." Cítila som Danine ruky na svojom páse, ako ma hladí po chrbte.

"Neodpovedala si mi na žiadny z mojich telefonátov."

"Na moju obranu, mama povedala, že som sa týmto rozhodnutím vyradila z rodiny." Dani sa odo mňa nepohla a mama tiež zostala vedľa mňa.

"Vieš, že je tak trochu... impulzívna." Jeho oči pristáli na žene vedľa mňa. "Môžem vojsť?"

Pozrela na mňa a čakala na môj súhlas. Prikývla som a ustúpila som, keď viac otvorila dvere.

"Budeme v kuchyni." Dani sa nechala odtiahnuť od matky. Počula som, ako niečo zamrmlala, ale nebolo to dosť hlasné, aby som to zachytila.

"Môžeme sa porozprávať? Ako dospelí." Sadla som si na pohovku a sledovala, ako sa snaží zistiť, čo má robiť.

"Áno." Začala sa mi potiť dlaň.

"Tvoja matka je... je veľmi konzervatívna." Vysmiala som sa a on na mňa uprel tvrdý pohľad. "Si moja dcéra a ja ťa milujem. Nezáleží na tom, čo sa stane. A ak si šťastná, som šťastný aj ja."

"Som šťastná." Uistila som ho.

"Chcem, aby si prišla domov."

"Mama nechce, aby som išla domov." Pozrela som sa za seba a cez plece som sa pozrela na Daniellu. Stála na druhej strane domu a pozerala na mňa jemným pohľadom.

"Ale ja chcem. Chcem, aby si prišla domov."

"Otec, milujem Dani. To sa nezmení. Ani keď ma pošleš na vysokú školu na druhú stranu oceánu, ani keď ma zamkneš v mojej izbe." Vstala som a kútikom oka som videla, ako sa Dani pohla. Videla som, ako ju matka ťahá späť.

"Len príď domov. Prosím. Môžeš zobrať aj Dani." Zdvihla som obočie a vedome sa usmiala. "Keď tvoja mama nebude doma skôr." Dokončil. "Milujem ťa, Rebeka. Nezáleží na tom, čo sa stane..

" Zvážila som všetko, čo mi prebehlo hlavou. Milovala som svojich rodičov. Ale každé dieťa miluje svojich rodičov. Aspoň v jednom ohľade. Moja matka ma doslova poslala preč, keď zistila, že som homosexuálka. Moja matka sa snažila zhoršiť život mojej priateľke len preto, že má rada ženy. Ako môžeš nemať rada ženy? Sú také prekliato krásne.

Moja myseľ zostúpila zo skúšky, po ktorej kráčala, a pozrela som na Dani. Stála na tom istom mieste. Vážne, bola taká nádherná. Jej tvár, jej oči, jej pery, jej telo. Bože, jej telo!

Na tvári sa jej objavil úsmev, obočie sa jej zamračilo, keď sa na mňa zmätene pozrela. Pokrútila som hlavou a obrátila som pozornosť späť na otca.

"Dobre, idem domov."

~

To bola veľká chyba. Nemala som odísť z toho domu. A nepomohla mi ani Danielina reakcia. Najprv si z nejakého dôvodu myslela, že má právo zakázať mi ísť domov. A potom sa nahnevala a nepovedala mi ani slovo. A rozprávala sa len s mojím otcom a hovorila mu, aký zlý nápad je nechať ma vrátiť sa k mame. Že je krutá a že si ma nezaslúži. Bolo to milé a otravné.