Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 4

Daniella

"Nemám s tebou sex."

"Nebudem s tebou súložiť tu a teraz, Rebaka. Ani keď budeš prosiť ani keby si ma prosila." Zachichotala som sa. Chcela som to urobiť? Určite. Urobila by som to, keby si ma o to požiadala? Pravdepodobne. Ale nebol to dobrý nápad. Jej oči sa prekvapene rozšírili. "Aha." Keby som bola k sebe úprimná priznala by som, že som v jej tóne počula trochu úľavy a smútku.

"Ahoj." Prstami som sa dotkla jej rúk, aby som ju odtiahla z okolia nôh. "Uvoľni sa." Nepáčilo sa mi, ako sa pri mne v tomto aute tvárila vystrašene.

Rýchlym pohybom som jej zdvihla nohy a položila si ich na kolená.

"Povedz mi o sebe niečo, čo neviem." Spýtala som sa a rukou som hladila jej nohy pokryté džínsami. Cítila som, ako sa jej svaly pod mojou pozornosťou napínajú a rozopínajú.

"Som panna." Vyplašila sa. Moje ruky sa zastavili v pohybe.

Okolo jej kolien.

"To už viem." Zašepkala som. Jej oči sa odvrátili od mojich.
Zdvihla som prst, aby som sa mohla natiahnuť a zdvihnúť jej bradu. Líca jej ešte viac zružoveli, mokré vlasy sa jej prilepili na tvár, keď sa na mňa pozrela. Nemohla som odolať tomu, aby som zostala sedieť, keď sa na mňa takto pozerala. Naklonila som sa k nej bližšie, pery sa takmer dotýkali jedna druhej.

"Nemôžeš sa na mňa takto pozerať, Bekah." Zašepkala som. Jednou rukou som jej prešla hore po stehnách a druhá mi zostala pod bradou.

"Ako?"

"S tými očami, čo ma jebú. Ako tvoje oči, ktoré ma prosia, aby som pobozkala každé miesto na tvojom tele." Musela som si zovrieť nohy, aby sa mi trochu triafali.

"Nemám také oči." Moje krásne, nevinné dievča.

"Ach áno, Rebeka. Máš ich. Chceš, aby som ťa pobozkala?" Zamrmlala som a naklonila jej hlavu dozadu, aby naše pery boli viac v jednej línii.

"Áno." Povedala bez toho, aby strácala sekundu. Rovnako nadšene som pritlačila naše pery k sebe. Cítila som, ako mi jej ruka vnikla do vlasov a pritiahla si ma bližšie, ale odstrčila som ju. Hľadala som v jej očiach niečo iné, na čo by som mohla zamerať svoju pozornosť.

"Bože, Bekah. Ak sa na mňa budeš takto pozerať..."

"Čo potom?" Zašepkala, akoby sme mali medzi sebou nejaké tajomstvo. A vlastne sme mali. Pretože si bola sakramentsky istá, že nechcela, aby som chodila po škole a všetkým rozprávala, aká je Rebeka Westová dobrá bozkávačka.

Jej zrýchlený dych sa zhodoval s mojím. "Potom nemôžem niesť zodpovednosť za to, čo by som ti mohla urobiť."

"Čo mi chceš urobiť?" Spýtala sa, akoby ju to naozaj zaujímalo, bola zvedavá.

"Chcem." Posadila som sa, stiahla som ju so sebou a potom som ju zatlačila späť do sedadla, až jej chrbát narazil na sedadlo. Prekvapene vykríkla. Tak zasrane rozkošná. "Chcem ťa pobozkať. Pretože tvoja chuť sa stala mojou najobľúbenejšou chuťou všetkých čias. Chcem ťa bozkávať po krku, okusovať tvoju pokožku a pritom počúvať tie najkrajšie zvuky, ktoré vydávaš." Prstami som sa jej dotkla pier a nemohla som si pomôcť, ale napadlo mi, že keby som jej ich zosunula, cucala by ich? Sykla, keď sa moje prsty ovinuli okolo jej krku a len tak tam spočinuli. Moje boky sa usadili proti nej, trochu som pritlačila, čím som si od nej vyslúžila prekvapené zastonanie.

"Čo najrýchlejšie by som ťa vytiahla z trička. Rukou by som ti prešla po pokožke, vkĺzla by som ti pod podprsenku." Zaháknem prst do lemu jej košele, môj dych sa zrýchli.