Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 19

Rebeka

V nasledujúcich dňoch som Dani takmer nevidela. Nepovedala by som, že sa mi vyhýbala alebo že som sa ja vyhýbala jej. Usmievala sa na mňa, keď sme sa míňali na programoch, len... správala sa čudne, inak. Jej úsmev nebol ten typ úsmevu, ktorý mi dávala predtým, nebol namyslený ani naozaj šťastný. Nevyberala si ma, neťukala mi na dvere, aby ma rozrušila niečím smiešnym.

Bolesť, ktorú mi spôsobovala menštruácia, nebola ani na druhý deň a s ňou ani Dani. Boli sme v autobuse na ceste do Britského múzea. Addie a ja sme sedeli na jednom z predných sedadiel a ja som bez toho, aby som sa pozrela, vedela, že ona je vzadu, pravdepodobne sedí na dvojmiestnom sedadle so svojimi dvoma kamarátmi.

"O čom ste sa s Daniellou presne rozprávali? Minule." Tak dlho som sa chcela Addie opýtať. Nabádala som ju, aby vysypala čaj, kým budeme musieť vystúpiť z autobusu.

"Len o nejakých veciach typu najlepšia kamarátka - milostný záujem." Neobťažovala som sa ju opraviť. "Ukľudni sa. Ja sa porozprávam aj s Noahom." Otvorila som ústa, aby som niečo povedala, ale zastavila som sa. Naše prvé rande s Noahom bolo pred štyrmi dňami. Každý deň sme chodili na iné rande okrem dňa, keď som sa nemohla ani zdvihnúť z postele. Z výletu sme mali ešte 4 dni, ale nehovorili sme o tom, čo bude po ňom. Nebola som pripravená.

"Čo si jej povedala?" Obrátila som pozornosť späť na Addie.

"Že nie je pre teba tá pravá."

"A čo povedala?" Nevedela som, v akú odpoveď dúfam.

"Že jej ubližuješ rovnako ako ona tebe." Úplne sa ku mne otočila. "Povedala som jej, že si myslím, že by bolo skvelé nechať ťa chvíľu samú, aby si mohla zistiť, čo spolu s Noahom môžete mať."

"Predpokladám, že sa ti to nepáčilo povedať práve jej."

"Nie." Usmiala sa. Mala pravdu. Samozrejme, že mala. Ja to viem. A všetky rande boli s Noahom také dobré. Nebolo chvíle, keď by som počas pobytu s ním myslela na Daniellu. Zamestnával moju myseľ. Akoby Boh vedel, na čo myslím, prišiel k nám a zastavil sa vedľa môjho sedadla.

"Dobrý deň, dámy." Usmial sa na nás. Mal na sebe svoju obvyklú školskú uniformu, svetlé vlasy mu stáli rozstrapatené.

"Ahoj." Usmiala som sa na neho a nasledovala ho, keď si kľakol vedľa nás.

"Keď prídeme do múzea, všetci dostanete dve hodiny na to, aby ste sa porozhliadli po múzeu. A rozmýšľal som, či by ste to nechceli urobiť so mnou. Aj ty si vítaná, Addison." Usmial sa na ňu.

"Nie, nechám vás dvoch, aby ste sa zabavili spolu." "No a? Čo povieš?"

"Som za. Už sa neviem dočkať." Trošku sa mi začervenalo líce, keď mi dal rýchly bozk, než sa vrátil k sebe.

V múzeu sme urobili presne to, čo povedal Noah. Čakala som s ním bokom, kým sa ostatní rozišli. Addie sa spojila s niekoľkými dievčatami. Keď všetci odišli, Noah ma chytil za ruku a zovrel naše prsty. Robil to často. Hádam to bol preňho takýto jazyk lásky. Páčilo sa mi, ako moja ruka ľahko zapadla do jeho.

"Chcel by som ti ukázať svoje obľúbené časti múzea. Úplne zbožňujem toto miesto."

Prechádzali sme sa asi pol hodiny, keď sme sa dostali na poschodie Egypta. Bolo väčšinou prázdne, len pár ľudí sa obzeralo... a Daniella. Všimli sme si jedna druhú príliš neskoro a ja som rozpačito pustila Noahovu ruku.

"Daniella." Noah na ňu kývol a dostalo sa mu naspäť... no kývnutie. Nepozrela sa na mňa, ani sa vlastne nepozrela na nikoho z nás. "Páči sa ti múzeum?" "Je pekné." Pokrčila plecami. Našťastie mu zazvonil telefón, čím nás zachránil od situácie.