Naozaj chcem, aby si ma nenávidela Sk/Cz

Kapitola 31

Daniella

Nebola som fanúšikom toho, že som nechala Beku samú po tom, čo sa stalo s jej matkou. Celú cestu mi noha šialene poskakovala po podlahe autobusu. Chcela som tu byť pre ňu, chcela som, aby sa porozprávala o tom, čo cíti. Ale bola príliš tvrdohlavá a príliš dobre ovládala jazyk. A ja som bola slabá, tak som sa jej podvolila.

Teraz sedím v šatni cudzej strednej školy. Bola som spotená, zakrvavená a bolela ma tvár. Vyhrala som, ale stále som sa cítila ako hovno. Počula som, ako mi na lavičke bzučí telefón, zatiaľ čo som sa cestou do sprchy snažila nájsť uterák. Telo ma bolelo, keď som siahla po telefóne a čítala správy. Niekoľko od mojich rodičov a jednu od Beky.

Bekah: Chýbaš mi

Pri tej myšlienke sa mi na tvári vytiahol úsmev. Tak veľmi mi chýbala, až ma bolela hruď. A to som tu bola len tri dni. Čakalo ma toho ešte viac.

Ja: Aj ty mi chýbaš, zlato

Bekah: Aký bol zápas?

Ja: Vyhrala som

Pocítila som hrdosť, ktorá mi naplnila hruď. Opäť som si sadla na lavičku a zabudla som na sprchu.

Bekah: Vedela som, že to urobíš. Som na teba taká hrdá. Priala by som si, aby som tam teraz mohla byť s tebou

Ja: Tiež by som si priala, aby si tu bola. Mohli by sme oslavovať

S úsmevom som sledovala obrazovku, ako sa tri bodky objavujú a miznú.

Bekah: Ako by sme to oslávili?

Cítila som, ako sa mi rozpaľuje pokožka. V hlave som mala niekoľko vecí a len som dúfala, že ona bude mať rovnaké myšlienky, keď stlačím tlačidlo hovoru.

"Ahoj," počula som na druhej strane jej jemný hlas.

"Ahoj." Zaklonila som sa a chrbtom som narazila na studené dlaždice za sebou.

"Gratulujem ti k víťazstvu." Srdce ma trochu zahrialo.

"Ďakujem." Zamračila som sa, keď som počula tiecť vodu. "Si v sprche?"

"Kúpem sa." Opravila ma. Bože!

Zhlboka som sa nadýchla a cítila som, že moja pokožka je až príliš citlivá.

"Si nahá, Beka?"

"Áno." Počula som, ako sa jej dych zastavil v rovnakom čase ako môj. Stisla som si nohy a cítila som, ako rýchlo vlhnem.

"Si vzrušená?"

"Och!" počula som, ako zalapala po dychu.

"Povedz mi to." Prikázala som, môj hlas bol tvrdý.

"Ja som..." Priznala sa. Počula som zvuk, ako sa dostáva do vane. Do mojej vane. Bola nahá v mojej kúpeľni a ja som bola na míle ďaleko. Ako som bola čoraz viac nadržaná, bola som aj čoraz viac nahnevanejšia. "Dani." Jej vzdychanie ma vytrhlo z myšlienok.

Moje boky sa pri jej zvuku vyklenuli. Zahryzla som do seba ston.

"Dotýkaj sa." Nebola to otázka a bola som si istá, že to z môjho tónu pochopila.

"Dani, nemôžem. Tvoji rodičia..."

"Nevenuj im pozornosť. Venuj pozornosť mne." Nohy sa mi roztiahli, čo mi bránilo zmierniť pulzovanie medzi nohami. Chystala sa prestať? Prosím, neprestávaj s tým.

"Čo máš na sebe?" Na tvári sa mi objavil obrovský úsmev. To je moje dievča.

"Šortky a športovú podprsenku. Práve som vyšla z ringu." Miluje ma v športovej podprsenke, vedela som to. Počula som, ako zakňučala.