Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹7🌹

Lis

Ráno som sa zobudila v posteli. Ako som sa sem dostala? Žeby bol Marcus silák a preniesol ma? Zasmiala som sa nad vlastným vtipom ktorý ani nebol vtipný.

Postavila som sa z postele a zamierila si to do kúpeľne. Umyla som si zuby a dala si špirálu. Pobrala som sa do šatníka kde som si obliekla čierne rifle a šedú mikinu. Nie je to niečo extra ale čo už.

V kuchyni som si zobrala jablko a rýchlo ho zjedla. Desiatu som si dala do batohu. Pozrela som sa na hodiny a mala som ešte dosť času, no kým nájdem školu. Obula som sa a chcela som úž ísť ale
„Kde mám kľúče?"
Asi sú niekde zahrabané. Zo šuplíka som vybrala náhradné kľúče, vyšla von a zamkla. Pobrala som sa do školy dúfam že správnou cestou. Chcela som si vytiahnuť slúchadla z vrecka ale pravdaže kto si ich musel zabudnúť? No ja, ach kde mám tú hlavu. Tak dnes to bude cesta do školy bez hudby. Išla som si pokojne po ceste keď v tom na mňa niekto skoro skočil až som sa skoro neudržala na nohách.
„Tinus, čo tu robíš?"
„Idem do školy? Myslel som si že ťa nedobehnem."
Lapal po dychu, zatiaľ čo ja som sa na ňom smiala.
„Nesmej sa!"
„Oh, hlavne ma nezabi pohľadom, a vlastne kde je Mac?"
„Ale nechcelo sa mu ísť do školy. Tak doma simuluje a mama ho nechala doma."
„Lenivý je ten tvoj brat."
„Ani mi nehovor."
Začali sme sa smiať.
„Ale už by sme vážne mali ísť do školy aj keď to nehovorím s radosťou."
Chytil ma za ruku a ťahal. Za rohom už bola škola, chvála bohu inak by mi odumrela ruka. S Tinusom som sa rozlúčila a vybrala sa ku dverám s nápisom Riaditeľňa.

Riaditeľke som povedala svoje osobné údaje, po pár minútach ma zaviedla do mojej novej triedy. V triede som sa predstavila a učiteľka ma posadila do voľnej lavice. Našťastie bola v zadu. Cez prestávku ku mne prišla nejaká baba so zeleným ombré. Ok prečo nie?
„Takže zlatíčko moje, videla som ťa s Tinusom, to by sa asi mojej kamarátke nepáčilo, pretože patrí jej, chápeš?"
Zlatíčko? No dobre akože som to nepočula, snažila som sa ju ignorovať a dopisovať si poznámky no po chvíľke mi strelila facku.
„Chápeš?"
Kričala po mne a celá trieda sa pozerala na nás. Neudržala som sa a hrnuli sa mi slzy do očí.
„Ale ale kto nám to tu začal plakať?"
Všetci sa na mne začali smiať. Všetkých som ignorovala, už som bola zvyknutá na posmievanie a bitky v škole, pretože na základke ma šikanovali a moje šťastie bol Tyler ktorí sa ma zastal, no tu už nebol.

Ďalšie hodiny som ako tak zvládla po skončení všetkých hodín som vyšla z triedy a mierila som si to k schodisku.

Na schodoch ma tá sviňa musela potknúť, pravdaže som dole schodmi letela ako raketa a robila kotrmelce. Dosť to bolelo. Keď už som konečne prešla asi tých sto schodov dopadla som na tvrdú zem.

Celá škola sa celý čas na mne smiala. Postavili sa predo mňa niekoho nohy, pozrela som sa pred seba a bol tam Tinus. Usmiala som sa na neho a on na mňa. Jeho silnými rukami ma zodvihol zo zeme a odtiahol ma von zo školy kde už nikto nebol a nemusel sa na mne smiať.
„Čo si sakra robila keď si letela dole schodmi? Nevidel som to celé len som vyšiel z triedy a ty si práve dopadla na zem."
„No vieš zakopla som, neudržala som sa a už som sa rútila dole. Nie je mi príjemné sa o tom baviť a radšej mi povedz kto je tá baba s tým zeleným ombré a melírom?"
Viac nepríjemné mi bolo mu klamať ale pravdu som nemohla povedať.
„Volá sa Stela, je to taká krava slušne povedané, ide po Marcusovy, no ten ju nemusí aspoň myslím. Prečo?"
„Len tak prišla mi divná, takže som ju konečne spoznala."
,,Poznáte sa?"
,,Marcus mi o nej už povedal, a ako som už zistila rýchlo ťa naštve."
„Ani mi nehovor. Inak ako Marcus a ty? Stále kamaráti?"

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.