🌹59🌹

620 59 21
                                    

Zobudila som sa vo svojej izbe vedľa Marcusa a rozmýšľala či to všetko bol len sen. Potriasla som ho aby sa zobudil.
,,Marcus?"
,,Áno?" Zamrmlal.
,,Že ten včerajšok nebol len sen?"
Otvoril jedno oko a usmial sa.
,,Pozri sa na ruku a uvidíš."

Urobila som čo povedal, zbadala som pekný prsteň.
,,Zaspala si hneď ako si si na mňa ľahla."
V kľude som ešte na chvíľu zatvorila oči.

Do izby vleteli Tinus s Viki.
,,Hrdličky vstávame, dnes je veľký deň."
Viki odostrela, slnko ma na chvíľu oslepilo až som videla len čierno.

,,Čo je dnes?"
,,Marcus ty si jej to ešte nepovedal?"
,,Nemal som kedy."

,,Hej už mi to poviete?"
Všetci sa na mňa pozreli, Viki vytiahla zo skrine nádherné biele šaty, s krásnym spodkom.
,,Už vieš?"

Pozrela som sa na ňu či si myslí že mám nejaký mozog na to zistiť čo je dnes za deň. Posadil sa Marcus a chytil mi ruky.

,,Nechcel som veľkú svadbu a viem že ani ty a chceš ju len v kruhu rodiny tak ako ja. Všetko je dohodnuté na dnes, bude malá hostina a príde jeden známy čo je farár."
,,Dnes? Ale veď...nemám ani kaderníka a... čože?"
Prevrátil oči.

,,Zlato kľudne sa môžeš pred tým váľať v blate a aj tak budeš nádherná, a keď už tak moc chceš je tu Viki ktorá ti rada pomôže."
,,A nemáme sa náhodou dnes sťahovať?"
,,To som preložil na zajtra."
,,Prečo všetko robíš bez môjho vedomia?"
,,Lebo som rád keď ťa môžem prekvapiť."
Pery mi priložil na moje a začal s nimi pohybovať.

,,Fuj, Viki bolia ťa oči ako mňa že?"
,,Asi oslepnem, Tinus."
,,Nie si sama."
Marcus sa odo mňa odlepil a pozrel sa na nich či to myslia vážne.

,,Čo som mal ja včera hovoriť? Nebol to nádherný pohľad keď som vás videl ako si to rozdávate na gauči."
Ihneď sa pohli z miesta a utiekli preč.

,,To si ich naozaj videl?"
,,Bohužiaľ áno."
Začala som sa smiať až som padla z postele.

^°^

,,Vyzerám dobre?" Uhladila som si účes ktorý mi Viki pred chvíľou dokončila.
,,Lis, vždy vyzeráš dobre. A choď sa už prezliecť za chvíľu musíme ísť."

Zobrala som si šaty a išla sa do nich obliecť. Cestou von mi Viki podala malú kyticu a išla si rýchlo sadnúť.
Našťastie nepustili tu klasickú hudbu a ja som prišla za Marcusom.
,,Ďakujem že si nenechal pustiť tu svadobnú hudbu."
Pošepkala som mu do ucha.
,,Pre teba všetko."

Po nekonečnom rozprávaní farára sme oby dvaja povedali svoje áno a pobozkali sa. Pobrali sme sa všetci dovnútra kde nás čakalo jedlo. Babka s dedkom ma prišli poriadne vystískať a sadli si na svoje miesto.

^°^

,,Lis? Ešte si nechodila kyticu."
Prišla za mnou nedočkavá Viki. Prišla som do kuchyne a z vázi vytiahla kyticu.

Prišla som k nej už len z toho dôvodu že nikto iný tu svadbu už ani nemôže mať. Podala som jej to a ona vypískla od radosti. Pozrela som sa na Tinusa ktorý stuhol ako pil vodu. Zavraždil ma pohľadom a prišla som k nemu.
Rukou som mu capla po ramene.
,,Tak dúfam že čoskoro bude svadba."
Zasmiala som sa.
,,Zabijem ťa."

Ospravedlňujem sa za chyby .

M.

Ľutujem že som ťa spoznala.✅Where stories live. Discover now