Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹33🌹

Taxík zastavil pri útulnom, malom domčeku pri pláži. Vyzeral byť obývaný. Myslela som si že pôjdeme niekam do hotela.

Tyler zazvonil a čakal kým sa otvoria dvere. Otvorila staršia pani no nie až tak stará.
,,Tyler!"
Od radosti silno objala Tylera, bola som trochu zmätená a nechápala som čo sa tu deje. Pri dverách sa objavilo malé dievčatko, jej hnedé vlasy jej zakrývali tvár a pozerala sa na Tylera.
,,Lincy," kľakol si pred ňu a chytil ju za ruky ,,som Tyler....tvoj brat."

Malé dievčatko sa usmialo a objalo ho.
Niečo mu pošuškala do ucha a začali sa smiať.

,,Ty musíš byť Lis," podišla ku mne zrejme Tylerova mama ,,Tyler mi o tebe často hovorieval. Postarám sa tu o teba a doktorku už máš, nemusíš sa báť."

Potichu som poďakovala. Stále som bola zmätená a nevedela že Tyler tu má rodinu, a už vôbec mamu a sestru.

^°^

Prešlo niekoľko hodín, trochu som sa zoznámila s jeho mamou a sestrou. Bola som unavená tak som išla do izby. Dúfala som že tu nebude veľká posteľ keďže ma Tyler chce mať na očiach to znamená že mieni so mnou spať v jednej miestnosti.

Otvorila som dvere. V izbe boli dve postele a mne padol kameň zo srdca.
Dala som si rýchlu sprchu a obliekla sa do pyžama ktoré som tu mala prichystané.

Do izby prišiel Tyler, taktiež v pyžame.
,,Nepovedal si mi že tu máš rodinu. Myslela som si že tvoja mama je tá čo býva s tvojim otcom a nikdy ma nemala rada." Sadla som si na moju posteľ pri okne a zistila že je príjemné mäkká.

,,Tú štetku čo s ňou otec býva by som za mamu nepovažoval ani keby mi mali odrezať vtáka." V hlase mal nervy no snažil sa upokojiť.

,,Mama od nás odišla keď mala Lincy rok. Otec jej už liezol na nervy a nechcela s ním už žiť, požiadala o rozvod lenže mňa si už vybojovať na súde nedokázala. Otec mi zatajil že prišla sem takže som si informácie o nej hľadal sám. Do toho si ty odišla a otec chcel odo mňa stále pomstu tvojej mame aj keď tu už nie je. Konečne som našiel o nich informácie a chcel odísť čo najskôr."

Sadol si na posteľ a sledoval ma.
,,Ako dlho si ich nevidel?"
,,Sedem rokov. Najviac som chcel vidieť Lincy, vyrastla za tých sedem rokov," začal sa slabo smiať ,,aj tak s ňou nebudem dlho, za pár dní znova odídem aby som zničil otca, mama má kamarátku doktorku takže sa o teba bude starať."

,,Ďakujem." Nič viac som zo seba nedokázala dostať. Bolo mi to ľúto.
Usmial sa, ľahol si do postele a ja tiež. Chcelo sa mi spať no nedokázala som to.

Celú noc som rozmýšľala prečo mi nikdy nepovedal o jeho pravej mame. Možno to bolo pre neho moc zraniteľné téma, hlavne kvôli Lincy. Je vidieť že ju má rád a spoznal ju za tých sedem rokov. Keby mala Lincy, tmavé vlasy skoro do čierna, bola by Tyler v dievčenskom prevedení. V hlave som sa nad tým zasmiala.

Po chvíľke som začala myslieť na Marcusa a slabo plakať. Chcela by som vedieť čo robí, chcem ho objať, pobozkať, všetko ostatné. Vedela som že budem ešte často smutná pokiaľ ho neuvidím, trochu som sa ukludnila a rozhodla ísť spať.

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.